BLOG.matuskocis.sk

Hra na klavír je životný štýl

22.Jún, 2009 v kategórii Klavír  1 583 zobrazení

Konečne som sa odhodlal niečo napísať o životnom štýle do ktorého som sa vrátil. Je to ako niekoľko centrimetrová nitka, ktorej milimetrové konce sa spojili. Píšem o tom, že nehrám na povel. Ešte stále mám najradšej také variácie v skladbe, ktoré smerujú z jedného konca klaviatúry na druhý. Predĺžujem si trvanie skladby už len samotným presunom na inú tóninu. A to všetko platí pre džez. Je z toho celého riadny chaozz.

Ja a piano na ktorom hrám sa viac než polroka opäť stretávame denne. Stalo sa tak po veľmi dlhom čase. Nikto nechápe prečo, a všetci by radi vedeli dôvod. Zaujímavé, že nikoho nezaujímalo, prečo som hrať prestal. Kde je tá istota, že moja odpoveď je správna? Keď poviem, prečo som začal hrať. Kto si môže myslieť, že som povedal naozaj ten dôvod. Čo ak si to chcem nechať pre seba a len odraziť útoky na mňa a aby už tí všetci boli spokojní, že konečne vedia. Nechajme to na ďalšie články. Aj keď je jasné, že keď o tom nechcem hovoriť, že o tom samozrejme nič nenapíšem. Ale baví ma to. Takže nechajte ma hrať ďalej.

Klavír má squellý zvuk. Síce sa už dnes veľa vecí zmenilo, zvuk klavíra mám rovnako rád odkedy som sa na ňom učil hrať. Najlepší zvuk má profesionálne naladené klavírne krídlo v koncertnej sále. Zvuk klavíra je v modernej hudbe, v televízii, vo filme, v rádiu. Hraje na ňom veľa umelcov (John Lennon). Svetoznámi skladatelia na ňom zložili obrovské hity (Elton John). Hra na klavír je životný štýl  a pre mňa aj umelecký svet (Maksim Mrvica, Yiruma, Richard Clayderman). Klavír má 88 klávesov a skladateľ za ním môže napísať noty a zložiť hudbu pre celý orchester. Ani jeden klavirista nezahrá rovnako takú istú skladbu, čo iný klavirista. V notách sú zapísané všetky technické informácie, ale samotný prednes klaviristu je mimo notového zápisu. Je obrovskou zodpovednosťou hrať skladbu od iného skladateľa. Takéto veľké skladby sú hudobné diela. Vznikli pri nejakej inšpirácii skladateľa a každý takt môže veľa znamenať. Len samotný autor vie prečo ju takto napísal a interprét skladby nemôže zahrať skladbu len tak. Ja nehrám také skladby na povel, a keď klavirista nemá inšpiráciu, takéto skladby nemá šancu zahrať. Technicky z nôt áno, ale k spokojnosti autora ani náhodou.

Klavír je pre mňa filter. Niečo do neho vchádza, premieňa sa, a iné vychádza. Z reálneho je abstraktné. Môžem úplne slobodne vyjadriť, čo si myslím (cítim). Klavirista sa snaží dať do skladby potrebné množstvo (nevyčerpateľných) emócii. Jazyk klavíra je bez slov, ale porozumieť mu môže hneď a každý bez rozdielu. To, ako hrám veľmi súvisí nie s jedinou témou. Napríklad moja učiteľka už veľmi dávno vie ako hrám. Stačí, ak vyberie pre mňa správnu skladbu, a hneď môže presne zistiť, čo ma trápi a nechcem o tom hovoriť. Ak je o niečom ťažké hovoriť, tak je jednoduché o tom hrať. Čím sa viac koncentrujem, tým je skladba viac zrozumiteľnejšia skrz emócií, ktoré prežívať. A to je ten problém, že tie emócie ešte nie celkom kontrolujem. Pri fortisime (časť, kedy sa má hrať dôrazne a silno) sa stane, že “chudinky” klávesy zabíjam do klaviatúry veľkou silou. A potom sa musím ísť ukľudniť.

Ešte stále mám najradšej také variácie v skladbe, ktoré smerujú z jedného konca klaviatúry na druhý. Najlepšie tam, aj späť a veľmi rýchlo. A potom mám veľmi rád pomalé skladby. Pianko, alebo ešte stíšenú hru ľavým pedálom, kde ľavá ruka hrá veľmi tichý doprovod a pravá ruka hrá jednotónovú melódiu, pričom obe ruky hrajú rôznou silou a intenzitou. A ešte lepšie v polyrytme. Bez rozdielu je to obrovský ťažké technicky správne zahrať. Mám rád výzvy, a už som si za tie dlhé roky zvykol, že za klavírom príde výsledok za niekoľko mesiacov. Objektívne hodnotiť je možné polročné skladby vo vlastnej interpetácií. Rád hrám dlhé prednesové skladby a hlavne klasiku. Veľmi dobre sa mi improvizuje s jednotlivými témami týchto skladieb. Predĺžujem si trvanie skladby už len samotným presunom na  inú tóninu. A to všetko platí pre džez. Je z toho celého riadny chaozz.

Som sólista a len absolvent mimo konzervatória, a rozhodol som sa ďalej pokračovať na druhom stupni. Nechcel som a ešte je stále otázne, či ma na ten druhý stupeň zoberú aj keď som tak dlho nehral. Nie som nijak vážne talentovaný. A musím ešte tvrdo trénovať. Čakajú ma ťažké skladby a viac hra priamo z listu. Som zvedavý, ako zvládnem viac doprevádzaní a niekoľko menších či väčších koncertov. Gymnázisti, ktorí kontinuálne pokračujú na druhom stupni (v hre na klavír po absolvovaní prvého stupňa) nato nemajú čas. Stále mi potom napadá myšlienka, kde som mohol dnes byť. Ale veď predsa nenechám sa zabíjať. Mám ešte celé dva mesiace, tak niečo ešte vylepším. No nevravel som, že robím veľa zaujímavých vecí?

Myslím si, že klavír viac pristane dievčatám. Klavír je dokonalý hudobný nástroj, výsostne romantický. Nikto to však za klavírom nemá jednoduché, vzhľadom na to, že klavirista musí koordinovať hru desiatich prstov na rukách. Výsledný efekt prichádza veľmi pomaly a to aj pri veľkom talente a výbornom učiteľovi (ktorý nemôže chýbať). Bez inšpirácie sa hrať nedá. Nabudúce už vážne aj nejaké tie noty. A zoznámim vás aj s Clavinovou :)

Prečítajte si tiež:

:, ,

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Napísať komentár

Obľúbené výroky

Všetko, čo sme, je výsledkom toho, čo sme si mysleli. — Budha