BLOG.matuskocis.sk

Klasická mučiareň 1. časť – ukradnuté vajcia

05.Jún, 2011 v kategórii Klasická mučiareň  1 178 zobrazení

Predstavujem vám prvú časť textu v podobe scenára pre divadelnú hru, ktorú som napísal na druhom stupni základnej školy. Verzia, ktorá bola dopísaná a vytlačená 10.9. 1996 obsahuje 7 častí. Toto moje dielko však prepisujem do elektronickej verzie a nie je vylúčené, že publikovaných častí bude nakoniec viac. Aj v oficiálnej verzii má klasická mučiareň otvorený koniec. Prvá časť, ktorú vám chcem predstaviť je prepisom textu Španielska čižma od autorov Lasica, Satinský, na ktorý moja klasická mučiareň nadväzuje.

I. scéna – mučiareň

Muž:            Muž sedí na drevenej lavici v mučiarni. Pôsobí zúfalím a pesimistickým dojmom.

Ach božemôj dobrý, keby som to už mal len za sebou.

Ja to asi nevydržím.

prechádza sa

Ale veď ja za to predsa nemôžem.

Ja sa strašne bojím.

Kamaráti vraveli, že vraj to veľmi bolí.

A možno ma budú aj v kolese lámať. Bŕŕ.

A prečo to všetko? Vari len za tých šestnásť vajec, čo som ukradol z pánskej stodoly? Tisíc striel im do matere, veď vajcia patria všetkým! A kvôli tomu ma budú aj na škripec naťahovať? Akým právom? Veď ja som sa neobohacoval. Ja som sa o tie vajcia chcel starostlivo podeliť s kamarátmi.

Jano by dostal jedno, Mišo tiež jedno a mne by ostal ten zvyšok. Tak čo? Dočerta, to je smola. Uchmatneš len tak idúcky zopár vajec a ani ti na um nezíde, že by to mala byť regulárna krádež a bác ho! Hneď na to ťa strčia do mučiarne.

A potom, že vraj bohatým treba brať. Toť! Na takéto rečičky ja už nenaletím.

Nepoviem – keď som vlani odvliekol richtárovi z maštale štyri kravy a kozu, prosím. Alebo keď som na fare za noc obral všetky čerešne, tak prosím. To bola krádež, ako sa patrí. A nič sa mi nestalo.

Lebo ma nechytili.

A teraz, pre biednych šestnásť vajec ma zavreli tuto do mučiarne.

Lebo ma chytili. Ech!

Kroky a štrngot zámky

Muž:            No namôjveru, už ide ten ozembuch, čo tu týra poctivých ľudí. Ten mi dá. Bolo mi to treba?

Do mučiarne vojde mučiar. Rutinne prejde k stolíku na druhej strane od dverí. Na stolík kladie stolík zvitok pergamenu, číta si v ňom. Po chvíli pozrie na muža. Usmeje sa povzbudivo. Muž sa ma mučiara díva s čoraz väčšou hrôzou.

Mučiar:       Teplo čo?

Muž:            Strašne.

Mučiar:       A ešte len bude.

Zišlo by sa otvoriť okno, čo?

Muž:            No.

Mučiar:       Keby tu dáke bolo.

Vydržíš ešte chvíľu? Musím si premazať sersány. Ide k mučiacim nástrojom, utiera ich handriškou a kvapká do nich olej, kontroluje či fungujú. Pri nástroji s názvom španielska čižma pozrie na Muža. Toto vraj bohovsky bolí. Ohromný vynález. Španielska čižma. Každý sa prizná. Veď uvidíš. Skončí s mazaním, otvorí zvitok pergamenu. No. Tak môžeme začať. Meno!

Muž:            Števo Kyjanica.

Mučiar:       Počkať, počka. Nie tak zhurta. Pekne postupne. Čo si prvý raz v mučiarni?

Muž:            Prvý.

Mučiar:       Tak pekne po poriadku. Ja sa ťa najprv opýtam, ako sa voláš

Muž:            Števo Kyjanica.

Mučiar:       Počkaj! Kam sa ponáhľaš. Ja sa ťa opýtam, ako sa voláš a ty mi to nebudeš chcieť povedať.

Muž:            A prečo?

Mučiar:       Abo som ťa mohol mučiť, nie? To je také ťažké pochopiť? Spýtam sa ťa na meno a ty musíš čušať. Jasné?

Muž:            A potom čo?

Mučiar:       Potom ti pricviknem prsty kliešťami.

Muž:            A potom už môžem povedať meno?

Mučiar:       Ešte nie. Najprv musíš kričať? Nepoviem, nepoviem.

Muž:            Koľko razy?

Mučiar:       Čo ja viem? Koľko vydržíš.

Muž:            A potom už meno?

Mučiar:       Len pomaly. Ja ti nasadím španielsku čižmu, túto poriadne potiahnem a až potom povieš, ako sa voláš.

Muž:            Šfevo Kyjanica.

Mučiar:       Nie teraz. Potom! Čo si spadol z duba? Veď ti vravím po slovensky, že ťa musím najprv mučiť. Ja sa tu na teba chystám celé dopoludnie a ty si jednoducho prídeš a povieš – volám sa Števo Kyjanica. A kde sme v krčme?

Muž:            V mučiarni.

Mučiar:       No tak vidíš. Ešte raz. Meno!

Muž:            záporne krúti hlavou

Mučiar: Výborne Štefan. Vidíš, že to ide. A teraz si vezmem kliešte. Berie kliešte A povieš ako sa voláš.

Muž:            Števo Kyjanica, Števo Kyjanica.

Mučiar:       Choď do frasa. Zase si to pokazil. Najprv ti pricviknem prsty a ty musíš kričať: nepoviem, nepoviem.

Muž:            A prečo by som nepovedal? Čo je na tom, že sa volám Kyjanica? Ja s tým nerobím žiadne tajnosti. Som Štefan Kyjanica z Katarínskej Huty a hotovo.

Mučiar:       Božemôj, koho mi to sem poslali? Ešte aj bydlisko vytára len tak mirnix-dirnix. Chlape mizerný, vari nemáš v tele kúska hrdosti? Čo si ty za človeka?

Muž:            Ja som Števo Kyjanica.

Mučiar:       Ty, počúvaj, ak neprestaneš, ja ťa niečím ovalím.

Muž:            A to už prečo? Veď som sa priznal. Volám sa Števo Kyjanica a ku všetkému ostatnému sa priznám tiež. Aj bez mučenia.

Mučiar:       No ešte to by mi chýbalo.

Muž:            Mňa netreba ani priškripnúť. Ja sa priznám hneď.

Mučiar:       A to je zakázane, keď chceš vedieť. To by som dopadol, keby sa hneď každý priznal. Ukazuje na španielskú čižmu A toto by tu potom načo bolo? Pozri ako sa ligoce. Od rána som ju pulíroval.

Muž:            Nuž… nemôžem povedať… máte to tu pekné. Udržiavané. To hneď vidieť.

Mučiar:       Však? Veď sa tu aj nadriem. Ako taký kôň. Pozri tieto klince. Ako nové čo?

Muž:            Hm.

Mučiar:       No vidíš. A najmenej tridsať ráz sú už použité. Tie pichám tuto pod rebrá a keď treba, tak ich ešte pritlčiem. Ale väčšinou už netreba. Ukazuje mužovi štipec A toto je môj vlastný vynález. Za to som dostal pochvalu.

Muž:            A to je načo?

Mučiar:       Na nos. Keď sa niekto dlho neprizná, tak mu začnem odštipkávať z nosa. Hneď všetko vybľaboce. Veď k tomu sa ešte dostaneme.

Muž:            Nedostaneme. Ja si z nosa štipkať nedám. Radšej všetko vybľabocem dobrovoľne.

Mučiar:       Štefan, vari by si mal to srdce?

Muž:            Ja sa trápiť nedám.

Mučiar:       Ale veď nesmieš byť taký egoista. Ber ohľad na iných. Čo si myslíš, že ja ťa chcem mučiť len tak pre nič za nič? Veď mňa to tiež bohvieako nebaví.

Muž:            Naozaj?

Mučiar:       No tak … trochu ma to baví … človek musí mať dáku radosť aj z tej roboty, nie? Ako by to vyzeralo, keby som to nerobil aspoň trochu s chuťou? Ale poviem ti, je to riadna drina. Niekedy si ani ruky necítim. A večer, keď prídem domov, zvalím sa do postele ako klát.

Akurát žene sem-tam dám po papuli, ale to len tak, aby sa nepovedalo. Chlapče, nebudeš mi veriť, ale toto ti je ťažký chlebík.

Muž:            Mali ste si vybrať ľahší.

Mučiar:       Ja som si ho nevyberal. Ja som chcel ísť za farára, ale rodičia ma prinútili. Že vraj toto je istejšie. Štefan. Zľutuj sa, daj sa trochu mučiť. Mne urobíš dobre a ty budeš mať pokoj. Možno, že už navždy.

Muž:            Veď ja by som pristál. Ale keď sa bojím, že to bude bolieť.

Mučiar:       Dačo hádam znesieš.

Muž:            A čo ak neznesiem? Ja sa radšej priznám hneď Volám sa…

Mučiar:       Števo! Ešte nemenuj!

Muž:            …mám štyridsať rokov, ženu a päť detí.

Mučiar:       A prečo tak dobrovoľne? Vyhodia ma z roboty.

Muž:            Bývam v Katarínskej Hute a včera som ukradol šestnásť vajec z pánskej stodoly.

Mučiar:       zakryl si uši Hovoril si niečo?

Muž:            Že som včera ukradol šestnásť vajec.

Mučiar:       odkryje si uši Nepočul som ani slovo. Nedá sa nič robiť, Števko, bez mučenia to nejde. Neboj sa, potom ťa komplet vymasírujem. Budeš ako rybička.

Muž:            Tak sa spytujte.

Mučiar:       Ako sa voláš?

Muž:            záporne krúti hlavou

Mučiar: Fajn, Kyjanica. Použijem teda kliešte. Teraz ťa pricviknem kliešťami a ty budeš kričať. Vieš, čo máš kričať? Muž pritakáva Výborne Štefan. Páčiš sa mi.

Muž:            Koľko máte detí?

Mučiar:       Štyri. Prečo?

Muž:            Mlieko pijú?

Mučiar:       Pijú.

Muž:            A kravu máte?

Mučiar:       Krava zdochla.

Muž:            Mal by som jednu. Ako pre vás.

Mučiar:       Len tak?

Muž:            Ja vám kravu, a vy mne bez klieští.

Mučiar:       odloží kliešte Ale nie aby si to vybľabotal!

Muž:            Len ak by ma mučili.

Mučiar:       Neboj sa. Tu mučím len ja. Takže prejdeme hneď na španielsku čižmu. Daj sem nohu.

Muž:            vloží nohu do čižmy A vajcia nepotrebujete?

Mučiar:       Vajec mám dosť.

Muž:            Škoda.

Mučiar:       Keď pritiahnem, povieš meno. Rozumeno?

Muž:            hm.

Mučiar:       Ale najskôr trochu krič. Pritiahne čižmu

Čo nekričíš?

Muž:            Veď nebolí.

Mučiar:       A teraz?

Muž:            Nič.

Mučiar:       Ale teraz už hádam …

Muž:            Nebolí.

Mučiar:       Ako je to možné?

Muž:            Čo ja viem?

Mučiar:       pritiahne čižmu ostošesť. Pozrie na muža, ten bezradne krčí plecami. Veď som ju včera použil a bolelo. A ráno som j u pulíroval. Musí bolieť.

Muž:            Nemôžem si pomôcť, ale nebolí. Skúste ešte pritiahnuť.

Mučiar:       Viac sa už nedá.

Muž:            Tak potom neviem.

Mučiar:       No ale toto! Ani nič necítiš?

Muž:            Cítim.

Mučiar:       Čo?

Muž:            Slivovicu.

Mučiar:       To je zo mňa. A z nohy?

Muž:            Z nohy necítim nič.

Mučiar:       Namôjdušu.

Muž:            Prisahám.

Mučiar:       No spánombohom. Toto sa mi ešte nestalo. Ty, a nemohol by si … aspoň meno … dobrovoľne?

Muž:            Ani mi na um nepríde. Keď som už tu, tak ma mučte.

Mučiar:       Anciáša jeho aj s čižmou. Ale veď ešte včera fungovala. Počkaj odomyká mužovi čižmu a sám si ju namontuje

Potiahni. Au!

Muž:            Bolí?

Mučiar:       Že či?!

Muž:            A teraz?

Mučiar:                Nebrlázni. Funguje!

Muž:            Meno?

Mučiar:       Aké meno?

Muž:            Tvoje.

Mučiar:       Lošonci.

Muž:            Naozaj?

Mučiar:       Fakt.

Muž:            A nie si ty náhodou Kyjanica?

Mučiar:       Nie.

Muž:            pritiahneešte viac  čižmu Naozaj?

Mučiar:       Som.

Muž:            Čo?

Mučiar:       Kyjanica.

Muž:            Štefan?

Mučiar:       Štefan.

Muž:            A odkiaľ?

Mučiar:       Z Katarínskej Huty. Au! Žena a päť detí.

Muž:            A včera čo bolo?

Mučiar:       Čo by bolo? Streda.

Muž:            A viac nič?

Mučiar:       Au! Ukradol som vajcia z pánskej stodoly.

Muž:            Koľko?

Mučiar:       Desať … Au! Šestnásť.

Muž:            No vidíš a je to vonku! Potľapká čižmu Čertovský vynález. A čo noha? Bolí?

Mučiar:       Bolí. A tvoja?

Muž:            Kdeže! Tá voľačo znesie! Bukové drevo, kamarát. Poklepe si po nohe a odkrivká

…koniec prvej časti

1. časť – ukradnuté vajcia je prepisom textu Španielska čižma (autori: Milan Lasica, Július Satinský) – text nie je doslovným prepisom – môže byť upravený

Keď som išiel do lesa na drevo,
drevo sa mi do prsta zadrelo,
triesočka mi pod nechtom bude hniť
musím si ja pol prsta odfakliť.

Ale keď si odfaklím pol prsta,
sotva mi to mládenci odpustia,
keď si v krčme dám iba pol deci
skúmať budú, čože je vo veci.

Tak si radšej odfaklím celý prst
aj tak by bol malinký ako chrúst
Podľa toho malého prstíka
by mi ani nehrala muzika

Odfaklím si ja všetkých päť prstov,
aj tak boli priveľmi nahusto.
ruka bude bez prstov nič to veď
na druhej mi zostane ešte päť.

A keď kosiť pôjde sa na lúky,
ja nepôjdem veď budem bez ruky
Len si koste, ale ja ako pán
jednou rukou vínečko popíjam

Keď som išiel do lesa na drevo,
drevo sa mi do prsa zadrelo,
kto by sa bol odvážil vtedy povedať
že to taký šťastný koniec bude mať.

text piesne Keď som išiel (autor: Jaroslav Filip)

Prečítajte si tiež:

:, ,

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Napísať komentár

Obľúbené výroky

Predstavivosť je všetko. Je to ukážka budúcich atrakcií života — Albert Einstein