Slovenský dabing: nutnosť či luxus?

Tento článok som ešte v máji 2005 napísal na Medialne.sk. Písal som vtedy o slovenskom dabingu, ktorému sa na Slovensku stále akoby neverí. Časť ľudí ho dokonca odsudzuje. Robia slovenské štúdia jednoducho zlé slovenské znenie? Ako sa náš dabing dostane až k nám? Môžeme v našom dabingu nájsť vysokú kvalitu, ktorou obohatí film a ponúkne niečo viac ako iný dabing v inom jazyku?

Na odvysielanie akvizičného titulu, napríklad zahraničného filmu ho televízia potrebuje uviesť do zrozumiteľnej podoby. Ponúka sa niekoľko možností: napríklad titulkovanie. Nie je to obvyklou metódou u nás, hlavne čo sa prime-time titulov týka. Možno ho však často vídať v zahraničí, štandardnou formou lokalizovania je v škandinávskych krajinách.  Situácia sa aj u nás zmenila, kde je vďaka ponuke digitálnej televízie možnosť pozerať napríklad dokumentárny kanál s výberom rôznych národných titulkov. Ak by ale niektorá zo slovenských televízii uviedla zahraničný film, nebodaj kinohit so slovenskými titulkami, vyslúžila by si určite kritiku a postup by sa odrazil aj na sledovanosti. Náš divák nie je na takéto lokalizovanie filmu jednoducho zvyknutý. Ďalšou možnosťou je vytvoriť znenie filmu v zrozumiteľnom jazyku: znamená to nadabovať film a ovplyvniť tak originál, niekedy aj jeho hodnotu, čo je často spôsobené nekvalitným dabingom. Na základe tradícií a zvyku diváka by náš divák našťastie s najväčšou pravdepodobnosťou neakceptoval ani postup, keď je do filmu čítaný preklad – ako je to napríklad v Poľsku. Jedine jedna možnosť prekladu má u nás zelenú, je to synchrónny dabing alebo aj ináč nahovorenie priamo do úst.

Aké možnosti stretnúť sa so slovenským dabingom dostáva slovenský divák? Naozaj ich nie je veľa. Práve okolo roku 1996 sa situácia začala zlepšovať, začalo sa dabovať v oveľa väčšom merítku, najmä nástupom televízie Markíza. Veľmi časti si, ešte stále, najsledovanejšia televízia nedovolí odvysielať film v prime-time bez slovenského dabingu, pokiaľ nejde o špeciálnu príležitosť. Podobne postupuje aj TV JOJ, ktorá slovenčinou zaopatruje všetky filmy s predpokladom najväčšej sledovanosti, pričom podiel sa stále zvyšuje. Pre slovenský dabing určite veľmi dobrá situácia. Češtinu v súčasnosti nachádzame zväčša v off-time. V kinách sa slovenský dabing objavuje len vo filmoch pre deti vďaka zákonu, ktorý hovorí, že audiovizuálne diela pre deti do 12 rokov musia byť zaopatrené slovenským dabingom. V neprospech slovenského dabingu hovorí fakt, že drvivá väčšina filmov na DVD obsahuje český dabing: Slovensko totiž nemá vlastnú distribúciu DVD a VHS, práva pre Slovensko nakupujú české spoločnosti, ktorých teritórium je aj u nás.

Z tohto dôvodu sa v Česku dabuje v oveľa väčšom množstve. U našich susedov je rozbehnutý výnosný biznis, ktorý slovenskí podnikatelia prespali. Do českého jazyka sa dabuje veľmi veľa a z toho dôvodu aj rýchlo, čo sa podpisuje najmä na jeho kvalite. Aj z tohto dôvodu českému dabingu často chýbajú emócie, naopak v slovenskom dabingu, keďže sa mu môžu tvorcovia vo všeobecnosti viac venovať, nájdeme veľmi výrazné herecké výkony. Najznámejším a najviac pripomínaným je české a slovenské znenie známeho sitcomu Priatelia (The Friends), možno práve kvôli jeho sledovanosti v oboch krajinách. Tento seriál právom patrí medzi najlepšie nadabované seriály v Slovenčine. Je však absolútne typickým reprezentantom úrovne slovenského dabingu.

Časy, kedy sme z každého nadabovaného titulu počuli tie isté mená (v začiatkoch TV Markíza to boli Ľudmila Mandžárová či Peter Marcin), sú dávno preč. Aj keď sa dabuje viac ako kedykoľvek pred tým, slovenskí dabléri dostávajú menej príležitostí, ako by mohli. Zdanlivo proti slovenskému dabingu ide Slovenská televízia: v rámci šetrenia si ponecháva pri drvivej väčšine akvizičných titulov češtinu. Časť našich koncesionárskych poplatkov ide nepriamo do zahraničných dabingových štúdií.

Objem dabingu na STV by mal každoročne narastať, v závislosti od zlepšujúcej sa finančnej situácie televízie. Za obdobie od októbra 2003 do septembra 2004 STV vyrobila 2065 hodín nového dabingu. Z toho 1370 hodín predstavoval hraný dabing. Vlastné dabingové štúdio bolo využité na 70% celkového objemu. Ostatné boli vyrobené v slovenských dabingových štúdiách. STV zároveň ponúkla priestor aj novým hlasom z divadiel a to aj z iných miest ako len v Bratislave, keďže mala problém dohodnúť sa s hereckou obcou. Podľa vyjadrení svojich zástupcov STV chce objem dabovaných filmov a seriálov každoročne zvyšovať, v závislosti od zlepšujúcej sa finančnej situácie televízie. Ak sa však takmer všetky „kinohity“ vysielali v češtine, budú sa bez dabingu aj reprízovať.

článok je publikovaný na mediálnom portáli Medialne.sk

Prečítajte si tiež:

  • žiadne relevantné články
Share: