BLOG.matuskocis.sk

V objatí čísel, ktoré si nevieme predstaviť

26.Okt, 2011 v kategórii Seriál  639 zobrazení

My ako Homo sapiens vážime v priemere 70 kg a skladáme sa zo 40 až 60 000 miliárd buniek. Tieto bunky tvorí šesť miliónov miliárd molekúl (proteíny, lipidy a všetko ostatné). Čím ideme hlbšie v pozorovaní a hovoríme o menších časticiach (molekulách, atómoch, elektrónoch a protónoch) odhaľujeme čísla, ktoré síce vieme zapísať ale už horšie si predstaviť.

gliese Jedna jednotka, samé nuly a za nimi ešte ďalšie nuly. Astronómovia presne s takýmito číslami pracujú. Aj ja pracujem s takýmito číslami avšak ich význam a funkcionalita je v kódoch a jazykoch. V samej podstate sú to len nuly a jednotky (je napätie, nie je napätie). Programujem internetové aplikácie a tvorím ich za pomoci počítača v nulách a jednotkách.

Galaxia, v ktorej sa nachádza naša slnečná sústava, je utvorená z približne 200 miliárd hviezd. Priemerne je v jednej galaxii od 1 miliardy až po 1 bilióna hviezd. A odhaduje sa že vo vesmíre sa nachádza taký istý počet (1 bilión) rôznych galaxií. Vynásobovanie tak veľkých čísel prinesie ešte o desiatky radov vyššie čísla. Avšak vyššie sú naozaj rádovo – nepredstaviteľne. Pretože nie je to len dvojnásobok. Z 1 milióna eur je zrazu 10 miliónov eur a nie 2 milióny eur. Odhadovaný počet všetkých hviezd vo vesmíre je ohromujúcich 1000 triliónov až jeden kvadrilión (1000 x 1018 až 1 x 1024). Ak sa vrátim k počtu molekúl, z ktorých sa skladáme, vychádza mi, že v jednom Homo sapiens ich je v priemere 300 násobne viac ako počet hviezd v našej galaxii.

Iba na našej planéte sa vytvorili podmienky pre život Homo sapiensa – nikde inde v našej slnečnej sústave by neprežil. Všetky ostatné hviezdy sú tiež stredom slnečných sústav s planétami, ktoré okolo nich obiehajú. Veriť, že neexistuje planéta, na ktorej sa vytvorili rovnaké alebo podobné podmienky je matematicky utópiou. Je teda len otázka času, kedy nájdeme planétu s mimozemšťanmi. Možno ju však nemáme šancu nájsť, pretože hľadáme v nepredstaviteľne veľkom priestore. Pravdepodobnosť, že v takom veľkom priestore narazíme na planétu s mimozemským životom sa matematicky môže blížiť k nule. Neostáva nám nič iné ako hľadať mimoriadne efektívne. V tom nám pomôžu počítače a naprogramované algoritmy schopné spracovať a vyhodnotiť množstvo vstupov.

Najvzdialenejší objekt našej slnečnej sústavy vzdialený 13 miliárd kilometrov od nás je planéta Sedna (objavená roku 2003). V týchto častiach našej slnečnej sústavy je to samí zmrznutý kameň. Sme ďaleko od Slnka, jeho energie a chápadiel gravitácie. Sústreďme sa len na planéty v obývateľnej zóne hviezdy, čo je priestor s teplotou umožňujúcou život.

20 svetelných rokov alebo 200 biliónov kilometrov od Zeme je hviezda Gliese 581. Približne rovnako stará ako naše Slnko. V ideálnej vzdialenosti od tejto hviezdy obieha planéta Gliese 581g. Trochu bližšie a voda by sa vyparila – trochu ďalej a zmrzla by. Ideálne podmienky pre vznik života. Na základe hmotnosti planéty sa vedci domnievajú, že je tu podobná gravitácia ako na Zemi. Okrem toho je v tejto slnečnej sústave ďalších šesť exoplanét, na ktorých môže byť život. „Skutočnosť, že sa nám podarilo objaviť planétu Gliese 581g tak rýchlo a relatívne blízko od nás, znamená, že podobné planéty musia byť vo vesmíre veľmi bežné,” uviedol astronóm Steven Vogt z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz. Existujú určite stovky aj milióny ďalších Slnečných sústav podobných tej našej.

Gaia označuje takú planétu mimo slnečnej sústavy, ktorá má globálne rozvinutú biosféru. Astronómovia dospeli k číslu 500 000 gaií a teda planét, ktoré sú obývateľné (z nášho pohľadu). Je len jedno percento všetkých hviezd v Mliečnej dráhe, ktoré obklopujú planéty podobné Zemi. Len na jednom percente z nich život vznikne a vyvinie sa. Ak je planéta obývateľná neplatí, že sa na nej nevyhnutne vytvorí život. Existuje teória, že suroviny potrebné pre vznik života sa nachádzajú na kométach. A tie môžu byť transportované na planétu ak sa dráha kométy pretne s dráhou obiehajúcej planéty. Možno len teraz niekde kométy roznášajú stavebné materiály života. Kométy však vedia život aj zahubiť – tak ako sa o tom presvedčili u nás dinosauri.

Existujú štyri sily – gravitácia, elektromagnetizmus, silná a slabá sila, ktoré sú nevyhnuté nato, aby náš svet fungoval tak ako funguje. O gravitácii sme sa dozvedeli ako prvej. Elektromagnetizmus nám hovorí ako funguje chémia. Slabá sila je zodpovedná za rádioaktivitu. Silné sily uvoľňujú energiu pri jadrových reakciách. Ak by boli tieto štyri sily iné než sú, ak by mali iné parametre, nič ako poznáme by nefungovalo. Žiadny iný živý organizmus na planéte Zem sa nezamyslel a neodhalil podstatu týchto štyroch síl. My jediní máme to vnímanie, že na základe faktov môžeme predpokladať existenciu mimozemského života na ktorejkoľvek planéte už len v rámci našej galaxie. Na iných planétach budú tieto štyri sily v rôznych pomeroch. Možno ste niekedy videli vtipné obrázky štíhlych alebo roztiahnutých mimozemšťanov. Nakreslili sme si ich tak preto, že na ich atómy (z ktorých sa skladajú) pôsobila rozdielna gravitácia (väčšia či menšia).

Skoro 100 svetelných rokov od Zeme by mohli nejakí mimozemšťania zachytiť prvé rádiové vysielanie – tak dlho by tam putovalo. Tam nikto nemôže mať informácie o tom, že Zem niekedy existovala. Galaxia Andromeda, preč 2,5 milióna svetelných rokov, sa nám dnes ukazuje ako ju vídali naši opičí predkovia keď chodili po afrických pláňach. Pretože aj svetlo zo Slnka, ktoré vidíme tu na Zemi je 7 minút staré. Keď pátrame ďalej priestorom, vraciame sa späť v čase. Čas je relatívny. Až 130 miliárd biliónov kilometrov od domova – na okraj Vesmíru späť v čase pred 13,5 miliardami rokov k okamihu Veľkého tresku. Vesmír je tak bizarný a neuveriteľný.

Astronómia ako veda nepotrebuje marketing ani reklamu nato, aby oslovila ľudí, ktorí sa jej budú venovať. Je fascinujúca sama o sebe. Môžete skúmať medzihviezdny priestor. Objavovať nové planéty. Skúmať čierne diery s gravitáciou tak veľkou, že z nej neunikne ani svetlo. Čas a priestor, kde neplatia žiadne zákony fyziky. Zrod a zánik hviezdy. Môžete uvažovať o medzigalaktickom priestore. Prinášať teórie.

Samotný vesmír opisujeme ako nekonečne veľký. Predpokladáme, že sa rozpína. Ak v ňom chceme ísť ďalej a ďalej, musíme ísť rýchlejšie a ešte rýchlejšie.

Stojíte oboma nohami na Zemi, tá obieha okolo Slnka, ktoré je hviezdou v Galaxii v priestore zvanom vesmír. A v čom sa nachádza vesmír, že tvrdíme, že sa rozpína? Je v nejakej krabici, kde tento Vesmír zaberá stále väčšiu plochu? A čo sa stane, ak sa priestor v tejto krabici minie? Čo ak prerastie všetok ohraničený priestor a prerastie aj túto krabicu? Čo je okolo tejto krabice a kde sa táto krabica nachádza? Zdanlivo jednoduché otázky, ktoré na seba nabaľujú ďalšie nekonečné množstvo otázok.

Pozrite sa do zrkladla, v ktorom vidíte iný odraz z ďalšieho zrkadla. Vznikne efekt, kde seba samého budete vidieť veľakrát. Podľa vzdialeností týchto dvoch zrkadiel a uhlu sa v nich vaša silueta bude postupne strácať dostratena. No však len pre vaše oči. Vy sa v zrkadle objavujete analogicky a to, že danú siluetu už nevidíte neznamená že tam vôbec nie je. Ak sa budete pozerať na čoraz menšiu časť a zväčšovať si ju pre svoje oko uvidíte ďalšie svoje siluety. Aký dôvod by malo, že po neobmedzene veľkom zväčšení sa v istom okamihu vaša silueta v zrkadle neobjaví? To, čo vidíme je len svetlo.

A možnože je Vesmír len takýmto laicky popísaným javom, kde Boh drží zrkadlo a aj určil aké parametre budú mať fyzikálne sily okolo nás. To, že niečo také ako Boh sme si „zadefinovali“ je len potreba spichnúť na niekoho alebo niečo veci, ktoré potrebujú mať svojho pána stvoriteľa. Pretože náhodne to vzniknúť takto samo od seba bez nejakého impulzu nemohlo. A kde sa to tu všetko zobralo? A z čoho sa to vôbec vytvorilo? A prečo by mal existovať len jeden vesmír? Čo ak ich je viac? Čo spôsobilo akt veľkého tresku – stvorenia Vesmíru. Čím viac toho vidíme, tím menej toho chápeme.

Pripadám si teraz ako korytnačka, ktorá skúma veci okolo seba. Pravdepodobne nikdy nepríde na to, že Zem je guľatá.

Prečítajte si tiež:

  • žiadne relevantné články
:, ,

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Napísať komentár

Obľúbené výroky

Nechcem, aby to vyznelo ako pretvárka. Ale myslím si, že máme dostatočnú finančnú a spoločenskú silu, aby sme dokázali byť významným faktorom pri zmene spoločnosti. — Guy Laliberté