Zapnete správy: vojna, kríza, kolaps. Otvoríte sociálne siete: hnev, strach, záhuba. Máte ten pocit, že svet sa rúti smerom dole? Nie ste sami. Ale čo ak je tento pocit len ilúzia? Čo ak náš mozog a médiá hrajú proti nám rafinovanú hru? Pozrime sa na fakty, ktoré vám nikto neukáže v správach – a na tichý pokrok, ktorý mení svet každý deň.

Keď minister kontumačne prehrá súd a obviní systém, že ho nehľadal „správne“, a splnomocnenec po vedeckom vyvrátení označí akademikov za „mafiu“, vidíme niečo viac než politické škandály. Vidíme fundamentálny problém modernej spoločnosti: neschopnosť sebareflexie. Táto obrana vlastného ega za každú cenu nie je len problémom politikov – je to past, do ktorej padáme všetci. V práci, vo vzťahoch, v každodenných rozhodnutiach. Článok sa nepýta, kto má v konkrétnych prípadoch pravdu. Pýta sa niečo dôležitejšie: Prečo sme tak beznádejne zlí v priznaní si chyby? A čo nás to stojí?