Klasická mučiareň – pilotná časť
Tak ako hlásateľky v televízii alebo moderátor v rádiu uvádzajú filmy, či rozhlasové hry, uvádzam aj ja svoj prvý dramatický scenár. Zámerne som nepoužil pomenovanie divadelná hra. Aj keď to malo byť tohto formátu, je veľmi trúfalé nasledovné týmto nazvať. Na úvod, by sa patrilo niečo povedať – v tomto prípade napísať – a uviesť čitateľovi, o čo pôjde. Nemajte prosím veľké očakávania. Vnímajte Klasickú mučiareň v takej správne klasickej divadelnej hre akou klasickou mučiarňou sa bude nasledovný dramaticky scenár javiť.
Tak ako bájky, som aj tento text našiel napísaný na kancelárskom papieri. Na rozdiel od bájok bol tento scenár vyšším levelom. Napísal som ho v elektronickej podobe a našiel som ho vytlačený na papieri. V elektronickej podobe sa dnes už nenachádza. Bolo to dosť dávno na to, aby sa na tento môj počin dostatočne pozabudlo. Z archívu v elektronickej podobe sa dielo vytratilo do stratena. Dokonca som na moje dielo pozabudol aj ja. O to viac som sa potešil, keď som ho len nedávno objavil. Rozhodol som sa preto, že si ho opäť prepíšem a zverejním na svojom blogu. Prepis bude rozdelený do častí a zverejnený postupne dvakrát do mesiaca v jednotlivých častiach.
Sami spoznáte, že ide o vec, ktorá je istým spôsobom jedinečná. Vec, ktorá je zafarbená mojou chuťou niečo vytvoriť. Ako malý chlapec som hral bábkové divadlo a Klasická mučiareň mala byť (a aj bola veľmi úspešne) jednou z vlastných hier vytvorená priamo v bábkovom divadle Max. Táto bábková divadelná hra bola na mieru napísaná pre bábky s menom Peter Macuško (objaví sa v role muža) a Martin Gregor (v obsadení mučiara). Text obsahuje dialógy postáv. Je to scenár, ktorý bol dopísaný a vytlačený 10.9. 1996. Vznikol počas základnej školy. Inšpiráciou bola hodina literatúry pri čítaní textu Španielska čižma od autorov Milana Lasicu a Júliusa Satinského. Bol to vtedy začiatok komunikatívneho procesu témy o ktorej sa hovorilo. Voľné pokračovanie Španielskej čižmy bolo pre mňa námetom na istý jednoduchý príbeh s dvoma charaktermi postáv. Niečo, čo by som dokázal zvládnuť. To, načo som dokázal nadviazať.
Vzniklo tak množstvo variácii. Ako som ich postupne vymýšľal a písal pochopil som, že také jednoduché to nebude. Veď môžete porovnať fakt, že máte k dispozícii dva charaktery postáv v jednej miestnosti. Moja fantázia dostala mimoriadne zabrať, aby som dokázal vymyslieť pokračovanie ďalšej časti. Mám rád výzvy a aj preto ma písanie Klasickej mučiarne bavilo. Prekonával som svoje biele miesta v kreativite a spisovateľské krízy. Dnes toto dielo pre mňa veľa znamená. Pri jeho prepisovaní som zistil, že žiadna veta sa zo scenára nedá vyškrtnúť.
Prirovnanie klasická mučiareň je zvolený ironicky. Dej sa neodohráva v klasickej stredovekej mučiarni. Práve naopak. Bude hneď rýchlo vidieť, že historicky klasické v tejto mučiarni je len máločo. Na základe toho vznikajú na pohľad nezmyselné scénky a obrazy, ktoré sa tým pádom javia ako vtipné. Už autori diela Španielska čižma ho poňali humorne, v čom som sa ja snažil pokračovať.
Tak sa aj stalo, že prvou scénou je autorský text scénky Španielska čižma (Milan Lasica a Július Satinský – s textom piesne Keď som išiel – Jaroslav Filip) a následne môj scenár je voľným pokračovaním. S dovolením na tomto blogu zverejním aj text, ktorý nepatrí mne. Bude prvou časťou seriálu Klasická mučiareň na tomto blogu.
pridať komentár