Túto bájku som napísal keď som objavil Ezopove bájky. Napísal som ju ako dieťa tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Námet na túto bájku som získal sledovaním vzťahov ľudí. Bájka bola upravená, ale príbeh bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet tu zostal.

Počuli ste už aby niekto, kto sa sotva naučí čítať a písať, začal zaznamenávať situácie okolo a tvoriť príbeh? Nezdá sa vám, že aj keby niekto mal to najnudnejšie detstvo na planéte, za tak dlhé obdobie od detstva až po dospelosť, by mohol zostaviť zaujímavý príbeh, ak by si denne písal denník alebo niečo podobné. Iný pohľad je vždy jedinečnosťou zaujímavý.