Veverica a oslava
Túto bájku som napísal keď som objavil Ezopove bájky. Napísal som ju ako dieťa tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Námet na túto bájku som získal sledovaním vzťahov ľudí. Bájka bola upravená, ale príbeh bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet tu zostal.
Po odchode zimy sa veverica rozhodla zorganizovať jarnú oslavu. Povedala si „Musí to byť veľká oslava. Musí na nej byť veľa dobrôt a hostí. Urobím ju na našej najväčšej čistinke, aby tam bolo dosť miesta pre každého“. Zaumienila si vymyslieť pestrý zaujimavý program, ktorý zaujme každého. Celú výzdobu chcela veverica pripraviť v jarných farbách, aby bola na oslave správna nálada. Ako si stanovila, tak aj urobila. V deň oslavy veverica čakala na hostí až do hlbokej noci, no stále nik neprichádzal. Až ráno veverica všetko pochopila. Neposlala žiadne pozvánky.
Bájka sa vzťahuje na tých, ktorí zabúdajú na dôležité veci, ale nie na maličkosti. Tie sa akoby dostávajú na rebríčku dôležitosti v danú chvíľu veľmi vysoko a vytlačia to najdôležitejšie. V snahe o perfekcionalizmus množstvo detailov a maličkostí môže najdôležitejšie úlohy odsunúť až do zabudnutia. Preto by sme mali naše plány čo najskôr uviesť do realizovateľnej podoby a až potom ich do času ich spustenia vylepšovať.
pridať komentár