V odľahlom kúte krajiny hľadala trojica tulákov útočisko pred pochmúrnym počasím. Boli zvyknutí na neúprosný kolobeh života. Dážď bol len maličkosťou, v porovnaní s hrozbami, ktoré im denne stáli v ceste. V stiesnenom útočisku, ktoré sa viac podobalo pasci než bezpečiu, začali viesť rozhovor plný nevôle a podráždenia. Ich rozhovor začal nevinnou poznámkou, ktorá prelomila ticho.