Túto bájku som napísal keď som objavil Ezopove bájky. Napísal som ju ako dieťa tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Námet na túto bájku som získal sledovaním vzťahov ľudí. Bájka bola upravená, ale príbeh bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet tu zostal.

Raz sa dvaja bobry dohodli, že si pomerajú sily, a to v tom, ako dokážu kvalitne urobiť plť. Ten, kto sa najďalej doplaví so svojou plťou, ten ju má najkvalitnejšiu. Tak sa dali do roboty. Prvý bobor mal plť postavenú veľmi rýchlo a hneď si ju išiel aj vyskúšať. Potom so svojou plťou na brehu čakal asi dva dni a stále ten druhý bobor svoju plť dokončenú nemal. Až konečne na tretí deň druhý bobor plť dokončil a mohli sa začať preteky. Netrvalo dlho a tomu prvému bobrovi sa plť úplne rozpadla.

Bájka hovorí o tom, že to čo robíme, musíme robiť poriadne, ale hlavne pomaly a presne. V rýchlosti stúpa riziko chýb, ktoré môžu mať aj fatálne následky. Pri práci využívame našich päť zmyslov a mozog dáva pozor na ich správne využívanie. V rýchlosti môžeme veľa vecí prehliadnuť, zanedbať alebo vykonať nedostatočne kvalitne. Je dobrým zvykom pracovať pomaly a presne a keď prácu skončíme, tak ju aj skontrolovať.

Prečítajte si tiež:

  • žiadne relevantné články
Share: