Chorá líška a lišiak
Túto bájku som napísal keď som objavil Ezopove bájky. Napísal som ju ako dieťa tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Námet na túto bájku som získal sledovaním vzťahov ľudí. Bájka bola upravená, ale príbeh bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet tu zostal.
Líška prosila, aby jej lišiak doniesol niečo pod zub, pretože je slabá a nevládze. „Dobre,“ povedal lišiak. O niekoľko dní ho líška prosila znovu, pretože na jej prosbu lišiak zabudol a ešte stále jej jedlo nedoniesol. Tak sa to zopakovalo mnoho krát a lišiak vždy na prosby líšky zabudol. Líška vyzdravela a nastala situácia, keď lišiak od nej niečo chcel. Líška mu tiež prejavila záujem, ale nikdy prosby neuskutočnila.
Ak vy niekomu neurobíte po vôli, keď je v núdzi, tak aj vám sa to odplatí. Môže sa veľmi ľahko stať, že vaše úprimné prosby budú brať ostatní tak ako ich beriete vy, ak ich máte niekomu inému splniť. Tie pre vás veľmi banálne prosby sa v očiach prosebníkov môžu zdať veľmi vážne. Môže sa vám zdať, že nemusíte urobiť skoro nič pre vďačnosť k vám. V núdzi sa vám to môže niekoľkonásobne vrátiť na vaše blaho.
pridať komentár