Figaro Figaro Fiiiigarooo
Medzi rokmi 1786 a 1790 Wolfgang Amadeus Mozart ako 30tnik napísal najslávnejšie opery Don Giovanni a Figarova svadba. Druhou menovanou je komická opera v štyroch dejstvách a jedno z najhranejších diel svetovej opernej literatúry. Túto operu som si vybral ako svoju životnú premiéru návštevy tohto žánru. Bola to nuda? Odišiel som skôr? Príbeh pokračuje niekde inde ako v divadle?
Kedysi sa moje presvedčenie veľkej prekážky strávenia operného žánru zdalo určité. Nevedel som sa predstaviť na opere. Na strane trojhodinového diela pre mňa číhala nuda. Ak teda opera, tak Mozartova. Ak dobrý začiatok a silný dojem, tak tá najvydarenejšia. Bol dobrý nápad prvýkrát v živote ísť na operu.
Pôvodné spoločensko – kritické prostredie šľachticov tu už dávno nie je, alebo len dávno otupelo. Ešte stále je opera v rovnítku so smotánkou. Obliecť sa na operu vo svojej životnej premiére nemusí byť jednoduché. Verím, že oblečenie a celkový outfit vzdáva hold umelcom na scéne a dotvára uznanie chvíľam stráveným v divadle s operou.
Opera Don Giovanni je opera, ktorá hodila gesto pre svet opery. Od tej chvíle sa opera ocitla na ceste k ideálu hudobného divadla. Stále bola a aj tam ostane – medzi smotánkou v centre intelektuálne zmýšľajúcich a uvedomelých ľudí. U dospelých, ktorí vedia oceniť zásah na ľudské zmysly. Niečo neobyčajné predstavuje dielo dramaturgicky veľmi dobre pripravené. Performance, ktorá má prvky opery či baletu alebo rôzne etnické prvky predstavuje zásah do cieľa, kam chce každý autor vystreliť svoje dielo. Potom je performance fascinujúce. Opera je fascinujúca ak sa jedná o tú najvydarenejšiu.
Všimli ste si, aké známe mená autorov a ešte známejšie nestarnúce diela sú opakované v opernom repertoári národných divadiel. Na osi, ktorá ma začiatok a koniec už niekoľko storočí je len tak málo diel, že sa naozaj obyčajne čas od času opakujú v tých repertoároch.
Premiéra opery Figarova svadba v košickej opere bola 8.10. 2010. V úlohe Zuzanky ma upútal herecký a spevácky výkon Lenky Máčikovej. Operný spevák musí v prvom rade výborne spievať. Herecký výkon je opodstatnene pozadu. Ale ak je operný spevák výborný herec, môže byť ešte aj o niečo viac. Výborný herecký výkon sa spozná. Zvlášť v porovnaní nie veľmi dobrých hercov. Je šťastím talent v hlase, pohybe aj správaní. U diváka to rozhodne boduje.
Samá hudba, a nič len spev. A k tomu ešte taliansky. Ale ten taliansky spev k hudbe veľmi dobre pasuje. Je spevavý a dobre sa počúva. Vypočujte si príbeh a to doslovne. Koniec slová, nechajte znieť hudbu, ktorá má texty v rýmoch, a tie sú poéziou. Inscenačný kľúč vpadol do zámky riešenia čistého a nie veľmi ambiciózneho. Neposúva dej tým, že herec rozpráva a správa sa ako človek v priestore a čase. Neprehlbuje výklad zrozumiteľnosti inscenácie pre širšie publikum. Má červenú scénu s minimálnym počtom kulís a meniacim sa pozadím, kde vidím niečo viac vo farebnosti charakterov a vzťahov postáv.
Vždy som sa bál poézie, ktorá dokáže v jednom verši zotrieť jeden celý článok. Dobrý básnik jednou básňou zotrie celý môj blog. Nedokážem písať poéziu aj keď som to veľakrát skúšal. Bolo to nanič. Moje verše jednoducho neexistujú.
A bola to práve talianska poézia, ktorá bola presne tým, čím ostáva pre mňa obraz. Nemal som nikdy problém predstaviť si prechádzku po galérii, avšak opere som povedal určite nie. Pretože lepšie môžem stráviť obraz ako poéziu. O obraze si niečo pomyslím ale s poéziou je to na dlhší čas. Za celý svoj život, by som možno nestihol prečítať zbierku básni najslávnejšieho básnika, pretože by ma stále lákalo pochopiť jej. A preto, pred poéziou zatváram oči.
Aj keď počas predstavenia opery nezaznelo slávne Figaro Figaro Fiiiigarooo. Nebol som vôbec sklamaný z opery. Priam naopak. Cítim opäť, ako iba párkrát vo svojom živote, zmenu. Pre mňa podstatná je poézia cez operu. To jednoznačné ak slová v mojom jazyku nedokážu všetko popísať. Nie je to však o popísaní vecí, pretože všetko sa dá nekonečne popisovať z každej strany. Avšak len poézia to urobí presne v jednom a tom správnom smere.
pridať komentár