Podnet k napísaniu tohto článku vznikol z bezprostredných pocitov diváckej účasti na predstavení Mária Antoinetta. Nesporne má muzikál nadčasovú tému. Ja som sa tej pravej dotkol len okrajovo. Ožila vo mne spomienka na niekoho impulzívne konajúceho. Na niekoho, kto neviem do akej miery svoj osud nasmeroval od krajšieho života. Pretože konal impulzívne, nepremyslene a neuvedomujúci si chyby za ktoré nesie zodpovednosť.
Spomenul som si na impulzívne konanie, ktoré som zažil v nedávnej dobe. Taktiež na pocit vzbury a represie. Pohľad do príprav revolúcie – aspoň teda v rovine veľmi hypotetickej. Svojou logikou som rýchlo prišiel k racionálnym úvahám a revolúcia sa nekonala – alebo azda to bol sled udalostí, ktorý nedovolil šírenie nesúhlasu a rozvoj vzbury. To, čo by malo revolúciu živiť rýchlo odišlo – prišlo zmierenie. Nevznikol impulz druhej túžby.
Pôvodný slovenský muzikál Viliama Klimáčka, Gaba Dušíka, Petra uličného a Jara Moravčíka ma okrem iného podnietil k premýšľaniu nad niekoho impulzívnym konaním. Okrem tohto konania, to bolo v mojich očiach aj konanie nepremyslené. Práve z utrasenia tohto chaosu som si uvedomil mieru zodpovednosti za chyby, aj keď vznikali hlavne pri nepremyslených konaniach. Pod rúškom afektu a istého vnútorného presviedčania páchame chyby. Hecujeme svoje Ja a v najmenších detailoch hľadáme opodstatnenia a oprávnenosť nášho konania – nech je akékoľvek.
Videl som hlavne na iných ľuďoch ako ich ženie túžba. Ale videl som aj tých istých ľudí ako ich brzdí predstava a zvrátenosť možnej budúcnosti. Tá by nebola podľa pravidiel. To, čo by mohlo nasledovať by sa nemuselo páčiť iným. S pokojným svedomím dodávam, že to je aj môj prípad. Plne to chápem a ospravedlňujem, pretože to by nezodpovedalo predstave cesty k vysnívanej túžbe. Vzniká istá obava – či si to človek prizná alebo nie – z vízie budúcnosti. Okrem túžby dosiahnutia cieľa, cesta obsahuje aj isté mantinely. Je veľmi ťažké rozhodnúť sa pre správnu cestu – zvlášť keď to rozhodnutie je povinné.
Fakt, že občas (alebo aj v istých situáciách) nevedomo páchame chyby, je nesporný. Ďalší muzikál, ktorý sa skončí tragicky pre hlavnú hrdinku (Mária Antoinetta a jej muž Ľudovít XVI. boli popravení počas Veľkej francúzskej revolúcie), je dôkazom toho, že za svoje chyby nesieme zodpovednosť a zaplatíme za ne. Sám som za obrovský počet svojich chýb zaplatil občas vysoko nadsadenú cenu. Je to môj problém a ostatných to nemusí zaujímať. Avšak mrzí ma, ak vidím robiť chyby iných tam, kde som ich zaplatil už ja. Ťažko je niekedy ozvať sa a upozorniť. Možno bolo chybou napísať tento článok. A možno je lepšie nechať rozhodnutie na konkrétnej osobe.
Bol by to holubičí národ. Nepotreboval by sa jednotlivec vzbúriť. Pretože aj to je cesta ako dosiahnuť svoju túžbu. V druhom dejstve zaznel text piesne, ktorý spieva Robespierre – najdôležitejšia osoba Francúzskej revolúcie – v znení „Veď žiaden prevrat robiť nedá sa bez strát…“. Akoby na dosiahnutie zmeny bolo potrebné sa najprv vzbúriť a dokázať prejsť cez mantinely a nehľadieť, ako by reagovalo najbližšie okolie.
Mám cieľ polemizovať nad tým, čo podnieti impulzívne konanie a následne páchanie nevedomých chýb, a nad ospravedlnením revolúcie ako vidiny lepšieho zajtrajška a takto naplnenia túžby. História sa opakuje. Mali by sme sa dokázať poučiť z chýb. Dejiny sú studnicou poznania našej vlastnej nepoučiteľnosti. Tak ako sa vo výpravnom muzikáli vymenia kulisy ale nezmení sa príbeh o najžiarivejšej celebrite tých čias.
Pol roka po narodení Márie Antoinetty sa definitývne rozhodlo že sa uskutoční politický sobáš. Dohoda znela, že sa rakúska arcivojvodkyňa, po dovŕšení pätnásteho roku života, zosobáši s francúzskym následníkom trónu. Sledovala sa tým túžba vyhnúť sa vojne a sporom medzi Francúzskom a Rakúskom spojením prostredníctvom hesla: Bella gerant alii, tu felix Austria nube (Vojny prenechaj iným – ty šťastné Rakúsko sa sobáš). Napadlo mi, či by bolo dnes reálne uvažovať o politických sobášoch medzi znepriateľnými krajinami (asi nie, keď nie to kráľov a arcivojvodkýň).
Nesporne má muzikál nadčasovú tému. Ja som sa tej pravej dotkol len okrajovo. Všeobecne denne môžeme vidieť malé či o niečo väčšie pády a ľudské tragédie. Vysoko nezodpovedná a rozmarná vláda zapálila francúzsku šľachtu – strácajúcu vplyv. Zámienka ako impulz druhej túžby vzplanul. Najbiednejší ľud má to najvyššie opodstatnenie kritizovať honosné a prepychové šaty francúzskej kráľovnej.
Akosi je ťažké presne definovať, kto kde urobil chyby do akej miery vážne a do akej miery nepremyslené. Aj keď tak konal impulzívne – do akej miery svoj osud v skutočnosti nasmeroval od krajšieho života.
Matusi, vobec tomuto tvojmu clanku nerozumiem. Neviem, ale nechcel by si aspon pre mna urobit mini prednasku. Podla mna si vobec nevysvetlil co to ten druhy impulz je.
Tymto tvojim textom mam teraz na teba viac otazok. Doteraz som len odhaloval nieco okolo tebe a jedna otazka za druhou bola postupne zodpovedana.