Počuli ste už aby niekto, kto sa sotva naučí čítať a písať, začal zaznamenávať situácie okolo a tvoriť príbeh? Nezdá sa vám, že aj keby niekto mal to najnudnejšie detstvo na planéte, za tak dlhé obdobie od detstva až po dospelosť, by mohol zostaviť zaujímavý príbeh, ak by si denne písal denník alebo niečo podobné. Iný pohľad je vždy jedinečnosťou zaujímavý.
Bolo to skutočne veľmi dávno. Tuším som už chodil do školy. Hneď ako som vedel čítať som si sám čítal rôzne knihy. Zdôrazňujem slovo rôzne, pretože neboli to len Nevedkove dobrodružstvá od Nikolaja Nosova alebo O psíčkovi a mačičke od Karla Čapka či komiks Včielka Maja. Už ako veľmi malého drobca ma zaujímalo niečo nevšedné. V našej rodinnej knižnici som raz našiel Ezopove bájky. Slovo bájka mi vtedy nemohlo nič hovoriť. Keď som uvidel veľmi maličkú knihu, krátke príbehy a akési múdre vety na konci každého z nich, začal som bájky čítať. Ani dnes sa mi nezdá, aby bájky boli určené predovšetkým dospelým ľuďom. Dnes by som bájkam pochopil lepšie. ale aj ako malé dieťa som v nich našiel niečo, čím som si ich obľúbil. Azda to nie je nič divné, keď sa maličkému decku páčia bájky. Zdalo sa mi veľmi jednoduché pokračovať rovnakým štýlom ako Ezop. Bájky ma už vtedy oslovili natoľko, že som ich chcel písať aj ja.
Zaujímal som sa o všetky možné situácie a snažil som sa napodobniť a vymyslieť ďalšie podobné príbehy. Aj v mojich príbehoch vystupovali zvieratá, neživé veci či predmety, ktoré konajú ako ľudia a preberajú na seba osobité vlastnosti. Je to veľmi podobné detskej fantázii písať príbehy v ktorých sú zvieratká. Boli to príbehy bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet.
Bájky som našiel písane veľkými tlačenými písmenami. Gramatické chyby boli opravované ceruzkou, keď som ich dal čítať mamke. Nemohol som bájky písať kedy som chcel. Bájka môže vzniknúť ak je námet na nejaké všeobecné poučenie. Sledoval som teda ľudí ako sa správajú. Bol som pozorovateľom vzťahov medzi ľuďmi či už okolo mňa, v televízii, alebo z rozprávania iných. Tešil som sa, ak som objavil námet pre bájku. Bolo veľmi jednoduché napísať o tom príbeh. Niečo, ako to poučenie zaznamenať.
Kým som bájky prestal písať zaznamenal som ich niekoľko desiatok. Dnes som si ich s chuťou prečítal a zaspomínal. Rozhodol som sa ich upraviť a zverejniť v špeciálnej kategórii na svojom blogu. Každých 12 hodín jednu, pokiaľ nezverejním iný článok. Možno, keď objavím dobrý námet na bájku, možno ich začnem zaznamenávať opäť.
pridať komentár