Labutí boh lásky z knihobežníka

Veľmi rád píšem príbeh, ako som našiel prvú knihu z knihobežníka. Myslel som si, že nájsť hoc len jednu knihu bude strašne veľká náhoda. Bude to veľká vec, keď sa mi kniha schovaná niekde voľne v euroobale (aby sa jej nič nestalo) pripletie do cesty, a preto sa o tom určite patrí napísať článok. Byť na niektorom mieste prvý ešte neznamená, že je kniha vaša. Hľadať knihy z knihobežníka je dobrodružstvo a odštartuje čosi, čo si s nájdenou knihou môžete spojiť.

Za knihou Labutí boh lásky som sa vydal hneď ako bola uvoľnená. Avšak nebol som úspešný. Zaujal ma názov knihy a myslel som si, že jej obsah je s náboženskou tématikou – nachádzala sa pri konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove. Mimoriadne ma však potešilo, že som po prvom čitateľovi tejto knihy mal možnosť knihu na druhý pokus nájsť. Keď som sa do knihy začítal, ostal som mimoriadne milo prekvapený.

Prvá kniha, ktorú som našiel ma nesmierne zaujala. Ide o zaujímavý – kvázi vymyslený príbeh. Veľa fantázie, ktorá je mi vlastná. Štýl písania a príbehy rozprávané autorom mi pripomenuli vlastné bájky, ktoré som ako úplne malé dieťa začal písať tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Dej s veľmi rýchlym spádom bez príliš dlhých opisovaní a detailov. Nechcem písať o tom, čo kniha opisuje, alebo o čom rozpráva – prahnite po tom. Spomeniem isté fragmenty, ktoré vo mne zanechali stopy.

Bohom snov a lásky je Angus. Bol to keltským boh, syn bohyne Boann a boha Daghdha. Jeho oborom bola osudová láska (ako rímsky Cupido) a jeho hudba pritiahla každého, kto ju začul. Prinášal ľuďom ich sny – pekné sny plné lásky. Je priateľom vtákov a ochranca zvierat. Angus sa rád zapožičiava do paralelných príbehov, o ktorých nám Alexander McCall Smith prostredníctvom knihy rozpráva. Ľahký sugestívny príbeh o mužovi, ktorý miloval prasce, o čerstvej manželke, ktorá si uvedomí, že sa vydala za muža plného tajov, o hnedookom manželskom páre, ktorým sa narodil modrooký syn.

Keď sa ráno zobudím svoje sny si nepamätám. Tento fakt ma veľmi mrzí. Aj keby sa mi mali snívať zväčša škaredé a desivé sny, schopnosť pamätať si sny, by som rád za niečo vymenil. Verím, že by som mal občas nádherný sen a to by bol môj ďalší zážitok. Takmer každý človek si nepamätá ako sa jeho sen začal. S určitosťou sa predpokladá, že každý človek v spánku sníva. Isté percento všetkých ľudí má taký spánok, že keď sa zo sna prebudia, nedokážu si spomenúť na nič. V tejto skupine som aj ja. Smútim za niečím, čo nemám. Jediné, čo evidujem je, že som si večer šiel ľahnúť a nato som sa prebudil. Táto doba bola dlhá, pretože sa cítim oddýchnutý, ale ako keby sa neudialo vôbec nič. Všeobecne nemám rád premrhaný čas. Jediné čo mi ostáva je snívať svoje sny cez deň.

Cítim v sebe vzťah k zvieratám. K živým a pohyblivým stvoreniam, ktoré majú len o jednu signálnu sústavu menej než my ľudia. Narodil som sa na svetový deň zvierat. Pozorujem, ako sa pes – najlepší priateľ človeka oddane správa k svoju pánovi. Bez akejkoľvek pochybnosti mu dôveruje a stojí za ním. Vlastnosti, ktoré nenájdete v tom najdokonalejšom svete ľudí sú ukryté o jeden pomyselný schodík nižšie. Zvieratá, ktoré nezabíjajú bezdôvodne. Niektoré vedia lietať, žiť pod vodou, v tme, v mraze. Sú držiteľmi rekordov, ktoré človek nemôže sám prekonať.

Volám ochrancu zvierat Angusa aby mi raz niekedy daroval sen, o ktorom by som mohol niekomu povedať. Verím, že sa mi snívalo veľa príjemných snov plných lásky, avšak chcel by som si aspoň jeden z nich aj pamätať. Rád ho porozprávam hocikomu, koho môj sen poteší a možno inšpiruje. Viem, že by som si niečo ako sen nevedel vymyslieť.

Teraz niekoľko viet z knihy, ktoré sú ako dobre mienené rady krátkych príbehov – bájok. Chcem si dať pozor aby som prílišne neprilnul k čomusi viac, ako je hranica. No však v tom okamihu, ako si uvedomím, že som prešiel cez pomyselnú hranicu je už neskoro. To, čo ma môže posunúť ďalej sa stane až po chybe, ktorú urobím.

Nemôžem snívať sen, ktorý si budem po prebudení pamätať. Môžem však prežívať svoj sen cez deň. Môžem si splniť svoje sny, ktoré mi napadli cez deň. Snívam o svojej inšpirácii. Nechcem ju stratiť, a ani z nej ochorieť. V jednom z príbehov sa hovorí „si chorí z lásky, ktorú si stratil.“.

Uvažoval som, prečo nás ľudí tak láka niekoho vlastniť? Nie sme druh samotárov. Potrebujeme mať kamarátov a ďalších ľudí okolo seba. Zakladáme rodiny a žijeme v spoločenstvách. Uvažoval som o vzťahu muža a ženy. Jeden hľadá toho druhého, a keď zistí, že mu je s ním príjemne, chce s ním žiť, tráviť spoločné chvíle – vlastniť ho. Uvažoval som o potrebe vlastniť niekoho. Tak ako manžel chce vlastniť svoju manželku.

Na snoch je zaujímavé, že vám môžu prezradiť, čo si naozaj želáte. Nenútene a bez afektu odhalia tie pravé želania (ale aj obavy). Môj život je ako rozprávka. Len veľmi málo vecí nefunguje. Je azda veľmi málo toho, čo by som si želal? Robím si veľmi zlú reklamu, ak máte dojem, že môžem žiť šťastný život, kde mi nič nechýba. Kde nemôžem mať deň ešte lepší a krajší, pretože by som to už nezvládol. Želám si to, čo nemám. Skutočnosť niekedy nie je tak úžasná ako predstava o nej.

Knihu, ktorú som našiel bola nádherná. Navždy sa mi zapíše do mojej pamäte, ako jeden pekný sen. Nemohol som urobiť inak, ako poslať túto knihu ďalej do sveta. Uvoľnil som ju na to najistejšie miesto do tých najistejších rúk, pretože bola by obrovská škoda, ak by sa táto kniha stratila. Svoju úlohu som si splnil a dúfam, že tak urobí každý čitateľ. Želám knihe stovky nových príbehov.

Prečítajte si tiež:

• žiadne relevantné články