Dnešný článok som sa rozhodol písať o tom ako hrám. Ak sa tešíte na návod ako hrať na nervy, tak smola. Reč bude o zvuku, ktorý vzniká chvením strún rozkmitaných úderom drevených kladiviek. Opisujem niekoľko detailov, ktoré ovplyvňujú celkový dojem z hrania na klavír. Doplnil som ho vlastným názorom a mojej predstavy hrania.

Konečne som sa odhodlal niečo napísať o životnom štýle do ktorého som sa vrátil. Je to ako niekoľko centrimetrová nitka, ktorej milimetrové konce sa spojili. Píšem o tom, že nehrám na povel. Ešte stále mám najradšej také variácie v skladbe, ktoré smerujú z jedného konca klaviatúry na druhý. Predĺžujem si trvanie skladby už len samotným presunom na inú tóninu. A to všetko platí pre džez. Je z toho celého riadny chaozz.