Umenie dokonalej harmónie zvuku
Dnešný článok som sa rozhodol písať o tom ako hrám. Ak sa tešíte na návod ako hrať na nervy, tak smola. Reč bude o zvuku, ktorý vzniká chvením strún rozkmitaných úderom drevených kladiviek. Opisujem niekoľko detailov, ktoré ovplyvňujú celkový dojem z hrania na klavír. Doplnil som ho vlastným názorom a mojej predstavy hrania.
Klavír je nástroj ktorý treba ovládnuť. Platí to rovnako, ako pre ktorýkoľvek iný hudobný nástroj. Či je to flauta, alebo triangel, je pre toho, kto ho ovláda (na ňom hrá) neustále množstvo vecí, ktoré sa môže naučiť. Azda by bolo lepšie použiť slovo trénovať.
Prečo skladateľ píše melódie, skladby, operu, muzikál na klavíri? Prečo pri doprevádzaní ostatných hudobných nástrojov sa najčastejšie objavuje klavír? Prečo pre unplugged koncert stačí jediný nástroj – klavír? Prečo má klavír tak veľa rôznych druhov čo do veľkosti, tvarov a foriem? Prečo medzi sólové nástroje patrí klavír. Odpoveď je jednoduchá. Klavír má okrem orgánu ako jediný nástroj rozsah pre všetky nástroje. Na klavíri je možné zahrať a zložiť party pre všetky hudobné nástroje. Aj pre celý orchester. Pre jeho tónový rozsah je jednotkou pri koncertnom použití a takmer nechýba v žiadnej skupine. Modernej hudbe je klavír mimoriadne obľúbený v akomkoľvek hudobnom štýle. Hra na klavír je v mnohom náročná a ja sa pokúsim napísať zopár vecí, prečo tomu tak je.
Hrať vo všeobecnosti na klavír zložité nie je. Ak sa hre na klavír má dodať istá úroveň je priam nevyhnutné venovať sa a cvičiť veľmi často a v dlhom časovom období. Cesta klaviristu začína na prvom stupni základnej školy cez strednú školu na konzervatóriu. Pokračuje aj vysokou školou avšak ani tam nekončí. Tak, ako je životnosť klavíra takmer neobmedzená je taká aj schopnosť klaviristu ho úplne ovládnuť. Natrénovať si nejakú pesničku však bežný človek zvládne aj bez väčšieho úsilia alebo veľkého talentu. Aj hrať na klavír vo všeobecnosti netrvá dlho. Ak by som to mal nazvať kurzom, tak z ničoho sa stanete klaviristom už v piatom ročníku prvého stupňa (po piatich rokoch). To, čo nasleduje ďalej už nie je ani tak o hraní ale postupne o bezchybnej technike, improvizácii, prednese skladby a dokonalom harmonickom spojení s klavírom. Klavirista sa za klavírom rozhodne nenudí (a to ani pri tej istej skladbe).
Hru na klavír zvládne každý. A aj to všetko ostatné. Ten kto má talent to dokáže skôr, lepšie a originálne prirodzene. Avšak aj ten najtalentovanejší klavirista to sotva výborne zvládne sám. Je veľmi potrebný zainteresovaný názor na hru a istá miera kritiky a vedenia priamej spolupráce s klavírom. Učiteľ klavíra tu zohráva obrovskú úlohu. Zvlášť ak ku klavíru pristupuje dieťa a postupne sa za ním vyvíja emocionálne a mení sa aj jeho hra. Pre mňa je to životný štýl. Technika hrania v sebe obnáša ovládanie všetkých desiatich prstov s často asynchrónnym pohybom jednej a druhej ruky spolu s ovládaním až dvoch pedálov. Klavír patrí k nástrojom s bohatými dynamickými možnosťami. Najnižšia hladina intenzity, ktorú nástroj dosahuje (s použitím ľavého pedálu), je okolo 44 dB. Bez použitia ľavého pedálu stúpa dolná medza hladiny intenzity v priemere o dva dB. Vo fortissime dosahuje hladina intenzity hodnotu okolo 80-89 dB. Dynamické rozpätie je teda približne 40 dB.
A práve tréning odlišuje profesionála od amatéra. Polyrytmus patrí do skupiny toho, čo je potrebné trénovať. Sú rôzne druhy polyrytmov, kedy má napríklad pravá ruka stlačiť 3 rôzne tóny a zároveň v tej istej dobe ľavá ruka len 2, alebo 4 tóny. Mojím úspechom pre tento problém bolo hlavne v začiatkom osobitná hra rúk a potom zameranie sa na jednu z rúk a počítaním medzidôb. Neskôr som však počítanie úplne vynechal a nechal som sa viesť melódiou. Nebol som však potom úplne presný, ale zato originálne prirodzený.
Všeobecne je pre tých, ktorí sledujú klaviristu pri hraní ťažko pochopiteľné s akou ľahkosťou a presnosťou hraje z nôt, keď je tam veľká húština čiarok a bodiek. Klavirista z nôt číta veľa informácii naraz. Pri študovaní skladby sa klavirista veľa naučí naspamäť. Niet divu, keď to hrá nespočetne krát dookola. Ja mám však jeden trik. Ak skladbu neviem úplne naspamäť, sledujem len notový text. Začiatky a konce fráz a ešte zopár informácii. Nečítam si noty po jednej. Tie som už videl na tých istých pozíciách milióny krát. Trik pozostáva v stupniciach. Rozklad akordov mi netreba vidieť celý. Ani by som to nestíhal sledovať. Stačí správny prstoklad a ruka mi proste automatický zahrá doprovod pre druhú ruku, ktorá mi vedie melódiu. Podľa stupnice je veľmi jednoduché rýchlo vedieť aké tóny nebudú znieť falošne. Zložitejšie skladby pre prednes majú náročné len to, že notový text je pestrý. Je v ňom veľa zmien a menia sa stupnice. V skladbe je veľa znížených alebo zvýšených tónov. Práve tieto rôzne odlišnosti dodávajú skladbe zaujímavosť a originalitu.
Začínajúci klaviristi majú často sklon hrať silovo. Dá sa povedať, že klavír je romantický nástroj. Pre zdôraznenie prednesu je potrebné hrať forte (silno). Problém spočíva v tom, že čím tichšie klavirista hrá, tým má sklon spomaľovať a naopak. Nie je to dobré ale ani úplne vylúčené. Najťažšie z tejto kategórie trénovania techniky je zahrať pp (pianissimo – veľmi slabo). Podľa mňa je až umením zahrať dobre pianissimo. Pomôcť si klavirista môže ľavým pedálom, ale je to hlavne o sile stláčania kláves. Odlíšiť silný a slabý tón chce veľa počúvať vlastnú hru. Pomáha vlastná nahrávka, alebo metronóm aby piano nebolo pomalé a forte zase rýchle. Tu sa hodí rada mojej učiteľky, aby som nehral podľa metronómu. Malá korekcia to áno, ale metronóm je z mojej hry vylúčený. Metronóm učí k strojovej hre. Ja však nesedím za písacím strojom ale klavírom.
Vec, ktorá robí zážitok z počúvania klaviristu je prednes. Najviac a najskôr sa tu prejaví talent klaviristu. Ale aj to treba trénovať a experimentovať a hlavne improvizovať. Aj keď kvalita prednesu záleží na viacerých faktoroch, klavirista má svoj prednes kvázy rovnaký. Je to charakteristická črta každého umelca. Osobne si myslím, že prednes je živá hra. Pre mňa platí, že je výsledkom mojej inšpirácie. K skladbe si vytvorím nejaké svoje prostredie a počas hrania na niečo myslím. Na tú chvíľu sú moje predstavy mimo tohto sveta. Mojím cieľom pri prezentovaní skladby nie je hrať dokonale presne a správne, ale podľa mojich pocitov a väčšinou podľa okolností previazaných s danou skladbou. Predstavte si kde, komu, a za akej príležitosti skladbu hráte. Nikto o tom nebude vedieť. Budete si skladbu viac užívať. Bez inšpirácie nie je prednes. Bez prednesu je to len o stláčaní kláves. Počúvať stláčanie kláves pre mňa nie je zábavné ani zaujímavé. Nie som nijak vážne talentovaný ale bez inšpirácie nehrám.
Stane sa, že inšpirácia chýba. Alebo, že nie je vôbec. Veľa umelcov aj napriek tomu hrať chcú, ale jednoducho sa nedá. Preto siahnu po dopingu. Použijú drogu, ktorá reálne inšpiráciu vytvorí. Ja som niečo také nikdy nepotreboval aj keď som inšpiráciu nemal. Nie som odkázaný hrať z donútenia alebo pod tlakom očakávaní. Ja sa oveľa radšej nechám inšpirovať tou pravou inšpiráciou z tohto sveta. Keď inšpiráciu stratím, prestanem hrať.
Existuje ešte niečo, čo neviem úplne presne popísať. Len som to na sebe odpozoroval. Ani dnes v tejto veci nie som veľmi dobrý. Aspoň ma čakajú ďalšie výzvy priblížiť sa k zlepšeniu. Veľmi jemne povedané, ide o súhru harmónie nástroja. Je potrebné veľmi dobre počuť. Hovorí sa tomu hudobný sluch ale nehovorím len o ňom. Skladbu ak je hotová hrám akoby na jeden dych. V duchu si melódiu spievam, ale bez jediného tónu. To prenášam skrz klavír ako cez nejaký filter alebo prekladač vonku ako zvuk. Skladbu mám v „ušiach“ a preto je dôležité, aby som ju hral na nástroji, ktorý poznám. Robím chyby ak je klavír rozladený, alebo hrám na ňom prvýkrát. Aj keď mi prsty lietajú automaticky s rozladeným klavírom som rozladený aj ja.
Aj ja chcem byť čím viac lepší klavirista a tlačí ma k tomu moja inšpirácia. Tí, čo vás klavír baví a hráte aspoň nejaký ten rok viete, že klavír nie je žiadna veľká veda. Budete sa mať stále čo učiť a nudné to nikdy nebude. Cieľov pri hraní budete mať zaručene nekonečné množstvo. Klavír je to nástroj ako každý iný – pre mňa kráľovský. Všetci poloprofesionáli si mohli prečítať v čom ešte môžu byť dobrí. A tí všetci umelci a profesionálni klaviristi ma dúfam ešte doplnia v komentároch tohto článku. Kľudne píšte, aký detail je pre vás dôležitý v hre na klavír. Stojí zato zdokonaľovať vynikajúci zvuk klavíra, ktorý v mnohých ľuďoch evokuje zaujímavý pocit.
pridať komentár