Žaba a studne
Túto bájku som napísal keď som objavil Ezopove bájky. Napísal som ju ako dieťa tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Námet na túto bájku som získal sledovaním vzťahov ľudí. Bájka bola upravená, ale príbeh bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet tu zostal.
Raz sa žabe nepáčilo v akej studni to žije. Vyskočila z nej a rozhodla sa, že si nájde lepšiu studňu v okolí. Keď si myslela, že ju konečne našla skočila do nej. Tak zistila, že je ešte viac špinavá ako tá, v ktorej žila dlhý čas. Opäť vyskočila a hľadala ďalej. Po dlhom skákaní znovu našla studňu. Skočila do nej, ale aj táto bola rovnako špinavá. Aj teraz žaba chcela vyskočiť a hľadať ďalej. Avšak studňa nebola naplnená až po okraj a tak tam žaba v tejto studni uviazla a zahynula.
Bájka hovorí, že nie vždy sa dá vrátiť späť. Ak nie sme niekde spokojný prirodzene sa snažíme nájsť lepšie podmienky. Pri výmene toho, v čom máme istotu by sme nemali zabúdať, že aj výmenou o ňu prídeme. Získať minulé istoty môže byť občas problém, hlavne ak sú už obsadené.
pridať komentár