Ďateľ a strom
Túto bájku som napísal keď som objavil Ezopove bájky. Napísal som ju ako dieťa tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Námet na túto bájku som získal sledovaním vzťahov ľudí. Bájka bola upravená, ale príbeh bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet tu zostal.
Raz, keď ďateľ robil svoju každodennú prácu priletel za ním jeden ďalší ďateľ, aby ho požiadal o radu. Spýtal sa ho: „Nevieš ako sa ľahšie hľadajú červíky?“ „Počúvaj ma,“ povedal mu prvý ďateľ zakvačený o veľký a hrubý strom. „V dnešnej dobe sa nesmú kántriť stromy. Je ich stále menej a navyše to stromy veľmi bolí.“ Následne druhý ďateľ odletel. Prvý ďateľ aj naďalej hľadal ďalšie červíky a keď ich zacítil, začal ďobať do kôry stromu svojím zobákom.
Bájka ukazuje na ľudí, ktorí inak hovoria a inak konajú. Ak vám pripadá konanie prvého ďatľa smiešne, zamyslite sa nad tým, či aj ľudia takto konajúci nekonajú smiešne.
pridať komentár