Prvý pondelok májového mesiaca som absolvoval výlet do zábavného parku, ktorý obsahuje všetko čo od kvalitného zábavného parku očakávate. Zažil som závratnú jazdu v rýchlosti 130 km/h a myslel som si, že umriem. Moje obavy neboli na mieste. Užil som si jeden z najlepších dní v mojom živote a stal som sa nadšencom a vyhľadávačom adrenalínových zážitkov a horských dráh v zábavných parkoch.

Na deň strávený v zábavnom parku Europa park v nemeckom meste Rust blízko francúzskych a švajčiarských hraníc som cestoval v plnom autobuse v rámci výletu organizovaného agentúrou horskedrahy.eu. Z miesta môjho bydliska Prešov to je cez 1300 km, čo je rozhodne menej ako do akéhokoľvek iného známeho zábavného parku, čo by vás napadol.

Celý deň 3.6. bolo v Ruste vynikajúce počasie a viac než ideálna návštevnosť. Ani príliš teplo, aby sa človek cítil vonku viac unavený a vyhľadával skôr tieň ako atrakcie, ani príliš zima, aby človek cítil nepohodlie, alebo ľutoval, že si nevzal teplejšie oblečenie. Ani žiaden dážď, ktorý by neplánovane zatváral horské dráhy. Ideálna pondelková návštevnosť. Žiadna hŕba ľudí a hodinové čakacie časy pri top atrakciách ale dostatok návštevníkov nato, aby ste sa v parku necítili osamelo. Takže miesto, kde to žilo.

Už pred obedom sme absolvovali všetky horské dráhy, ktoré sme navštíviť chceli, od vodnej klády až po Silver Star. Boli sme skupinka 16 návštevníkov. Začínali sme vláčikom, ktorým sme sa pomaly vizuálne zoznámili s týmto svetom a tým, čo nás čaká. Postupne sme prechádzali parkom a striedali jednotlivé atrakcie medzi ktorými boli horské dráhy naberajúce na intenzite adrenalínu. Sem tam sme sa osviežili na vodných atrakciách. Po obede sme navštívili 4D kino a niektoré prehliadky a tak krátko po nejakých dvoch hodinkách si mohol každý individuálne prejsť, čo ho zaujalo najviac. Až do úplného záveru a uzavretiu poslednej atrakcie v parku to boli ešte zhruba štyri hodiny.

Ja som v zábavnom parku bol vôbec po prvýkrát. Doteraz som nebol na žiadnej pravej horskej dráhe, na žiadnom tématickom mieste o rozlohe väčšom ako 5O hektárov, a ani na žiadnej akcii či v priestore plnom adrenalínových zážitkov porcovaných v nepravidelných – ale krátky – intervaloch. Júúúj to bola ale jazda. Na mňa Europa park neuveriteľne zapôsobil. Našiel som tu množstvo vecí, ktoré som ani nepredpokladal, že tu budú. Tak napríklad hneď, ak som už taký osobný, našiel som tu Show (presnejšie Eisshow – show na ľade). Aj keď trvala len 30 minút, minimálne jedno číslo bolo na úrovni Cirque du Soleil a celkovo ju hodnotím veľmi dobre. A nie je to len jedna show. Predstavenia sa konajú obyčajne v troch vystúpeniach počas dňa. Páčili sa mi prehliadky a pohyblivé dekorácie vyšperkované do najmenších detailov. Nádherný svet.

A horské dráhy? Ešte teraz sa spamätávam z blue fire. Už na tej prvej horskej dráhe, ktorú skalní nadšenci horských dráh absolvujú ako takú “zoznamovačku”, som hýril eufóriou. Pri tých ktoré nasledovali by som aj privítal brzdiacu páčku a takou rýchlosťou by som sa na prvýkrát rozhodne nepustil. A tak to prišlo. Blue fire. To som ešte nemal ani nejak extra obavy, či nejaké šteklenie v bruchu. Nasadol som v pohode ale v okamihu, keď ma to vystrelilo, skutočne som si myslel, že umriem. Nehanbím sa priznať, že som zavrel oči a viac menej som vnímal až druhú polovicu jazdy. Viackrát som si myslel, že ma to otočilo o 360°. Jazda bola fakt adrenalínová a bolo, aspoň teda v mojom prípade, načase zvoľniť tempo. Po tejto jazde som zapochyboval, či vôbec pôjdem na Silver Star. Ďalej som si užil horskú dráhy v tme, ale aj rýchlu jazdu dole svahom pozadu. Až sme sa dostali k najžiadanejšej horskej dráhe v Europa parku nechal som sa viesť našou skupinkou. Sám by som tam rozhodne nešiel. Tu už som mal také bojazlivé reči. Ako inak, neboli na mieste. Jazda bola výborná. Rýchlosť závratná a zážitok monštruózny. Hneď po prvej jazde sme išli repete – a to už som mal akurát. Myslím si, že nepatrím medzi nejakých strachopudov. No porovnajte, kedy ste padali z výšky 73 metrov rýchlosťou 130 km/h s preťažením aké majú jazdci na formule F1?

Záverom môžem jednoznačne pochváliť výbornú organizáciu českých kolegov. Aj ja som sa pridal k nadšencom, ktorí budú vyhľadávať zábavu na horských dráhach. Už teraz sa teším niekedy o rok do Europa parku, alebo aj skôr niekam inam. Som rád, že som si zase raz splnil svoj sen.

Prečítajte si tiež:

Share: