Pavilion mojej práci dáva rýchlosť

Od mikropočítača Didaktik M vyrobeného v Skalici v roku 1990 až po Pavilion ako osobný počítač po dnes. Len 20 rokov delí pokrok vedy a techniky v oblasti informačných technológii, tak ako to vnímam dnes cez svoj notebook, ktorý denne používam nie len na svoju prácu a programovanie. Aj keď Pavilion mojej práci dáva rýchlosť, svoj väčšinový podiel v reálnom svete nepredám.

História výpočtových strojov u nás doma začala už prvým mikropočítačom vyrobeným v Skalici. V roku 1990 podnik Didaktik Skalica uviedol na trh nový prototyp mikropočítača Didaktik M. Málokto však vie, že práve Československo bolo práve týmto mikropočítačom nesmierne v popredí vtedajšej IT technológie. My sme Didaktik mali doma a hral som na ňom prvé hry. Môj oco je programátor a naprogramoval pre mňa malú násobilku na tomto úžasnom stroji, ktorý je dodnes u nás. Všetky ostatné počítačové a iné zostavy (ktoré sa u nás medzi tým vystriedali) sú už v IT nebi, použité na súčiastky alebo u iného majiteľa. V istých intervaloch sa u nás počítač obmieňal až som si počítač kúpil aj sám pre seba :). Bol to stále len stolný PC. Dlho som sa bránil osobnému počítaču v podobe notebooku. Nemám pocit, aby som robil nejakého dôležitého týpka z laptopom. Avšak prišla akcia, prišiel na trh výborný model no a bolo vymaľované. Povedal som si, že predsa len vyskúšam možnosť mať svoj PC neustále so sebou.

Už vtedy, keď som kúpil svoj prvý notebook ASUS X51R, mal som rozbehaných niekoľko internetových projektov a bol som vysokoškolák v druhom ročníku. Po pár mesiacoch som využíval stále viac a nový komfort posúval moje projekty ďalej. Musel som konštatovať, že notebook som mohol mať aj skôr. Moju kariéru programátora internetových aplikácii ASUS posunul dopredu rýchlejšie. Majitelia notebookom vedia o čom hovorím. Venujete sa svojej práci oveľa viac, sú znížené limity a prekážky, kedy jednoducho svoje osobné dokumenty programy a pracovnú plochu nemáte k dispozícii ak ste mimo svojej kancelárie. Tam kde je notebook a internet, sú moje projekty online. Na nových projektoch som sa veľa a rýchlo naučil.

Došiel však čas, kedy mi už X51R nestačil. Potreboval som ho vymeniť. Až také jednoduché to však nebolo. Predať starý, kúpiť lepší a vymeniť nie je jednoduchý scenár, hlavne keď je notebook pre mňa osobným PC. Nedá sa povedať, žeby som si vytvoril k stroju až taký neodlúčiteľný vzťah, aby som sa ho nedokázal zbaviť. No však lepšou myšlienkou ho bolo darovať niekomu známemu.

Nestalo sa však tak, aj keď už bolo k tomu blízko. Možno to znie zaujímavo ale urobil som ešte lepšie. Asus X51R som predal ale osobný počítač som si nechal. Stroj a jeho vlastnosti som síce vymenil, ale notebook je to stále ten istý. Nekúpil som notebook ale mám Pavilion. Mám na ňom všetko legálne. Pripadám si možno až divne, že som snáď jediný v okolí, ktorý si kúpil software s ktorým pracuje. Rozhodne nie som jediný a vôbec to nie je až také drahé. Áno aj ja som mal software nelegálne, no presvedčím aj vás o výhodách. Avšak až niekedy nabudúce. Je to debata na extra článok.

Svoj Pavilion používam na svoju prácu a nie len na programovanie. S modelom dv5 1117ec som veľmi spokojný. Možno to nemôžu povedať úplne všetci majitelia (počul som na HP aj dosť kritiky), no však mne prekáža v istých okamihoch akurát len pomalosť OS VISTA a zbytočné potvrdzovacie okná. Zvykol som si už, že nie všetko musí byť dokonalé. Aspoň budem pri ďalšom technickom pokroku viac prekvapený z nových možností, ktoré pre mňa ponúka. Opäť raz Pavilion vymením. Zmení sa však len názov, osobný počítač to stále ostane. Možno bude o pár rokov maličký ako mobil s množstvom externých periférii, podstatne rýchlejší, inteligentnejší a moju prácu bude čoraz viac dopĺňať a oveľa viac operácii nahradzovať a kontrolovať. Stále to však nič iné ako osobný počítač nebude.

Ľudia budú v budúcnosti počítačmi s dušou a inteligenciou priam obklopení. Sci-fi z rokov minulých sa dnes stáva realitou. Hovoriace autíčko s autopilotom, inteligentný dom s robotmi, elektrotechnika, medicína, a všeobecne veda, bude mať oveľa väčšie možnosti so simuláciou v reálnom čase. Budeme komunikovať a náš život budú riadiť internetové aplikácie. Až potom, keď sa náš reálny svet bude približovať virtuálnemu predáme úplne všetci svoje osobné počítače z roku 1990. Vývoj však zastaviť nemôžeme. Z veľkomesta internetových kaviarní na vidiek bez elektriny a internetu sa dokáže vrátiť hŕstka z nás. No z vidieka sa na Mars veru nedostaneme.

Aj v budúcnosti nech si ľudia nepredajú väčšinový podiel v reálnom svete. Hoci v tom virtuálnom svete bude inteligencia na rovnakej úrovni, stále budeme len ľudia aj s druhou signálnou sústavou. Človek bol schopní odsúdiť klonovanie ľudí, no neviem dokedy budeme rozmýšľať ešte ako ľudia. Ja však nie som kompetentný sa k tomu vyjadrovať. Verím múdrym ľuďom a fandím pokroku vedy skrz vývoj IT technológii. V článku sú 2 obrázky ktorých oddeľuje „len“ 20 rokov. Teším sa na budúcnosť ako korytnačka, ktorá sa raz dozvie že Zem je v skutočnosti guľatá.

Prečítajte si tiež:

• Auto na vzduch