Túto bájku som napísal keď som objavil Ezopove bájky. Napísal som ju ako dieťa tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Námet na túto bájku som získal sledovaním vzťahov ľudí. Bájka bola upravená, ale príbeh bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet tu zostal.

Raz, keď sa lev zobudil, uvidel ako sa k nemu nebezpečne blíži oheň. Lev dobre vedel, že ak by ho nezastavil, oheň by sa určite veľmi zväčšil, a mohol by spáliť celý les. A tak si lev zapálil od horiacej trávy suchý konár a oproti ohňu zapálil ďalší pás suchej trávy. Ako náhle sa ohne stretli, obidva zhasli a nemohli sa šíriť ďalej. Lev tak zachránil les.

Bájka hovorí o tom, že kde nepomôže sila, tam pomôže rozum. V istých chvíľach sa môžu naše schopnosti zdať limitované. Kde však nepomôže naša sila vecami pohnúť, pomôže rozum a dobrý nápad ich smerovanie zmeniť.

Prečítajte si tiež:

  • žiadne relevantné články
Share: