Túto bájku som napísal keď som objavil Ezopove bájky. Napísal som ju ako dieťa tlačenými písmenami nie dávno potom, čo som sa naučil čítať a písať. Námet na túto bájku som získal sledovaním vzťahov ľudí. Bájka bola upravená, ale príbeh bezstarostného, naivného a detského pohľadu na svet tu zostal.

Raz sa zišli dva zajace a medzi sebou sa vyťahovali, čo ktorý dokáže. Jeden zajac chcel dokázať všetko, čo ten druhý. Nechýbala im odhodlanosť a šikovnosť no silnejší zajac sa rozhodol ísť na hranicu svojich možností a chcel ukázať ako preskočí cez širokú rieku. Podarilo sa mu to, pretože mal silné a trénované zadné nohy a vedel sa v správny okamih odraziť. Slabší zajac nevidel na predvedenom skoku nič náročné a tak sa rozhodol aj v tomto svojmu súperovi vyrovnať. Skok sa mu však nepodaril a tak skončil vo vode.

Vlastná vystatovačnosť sa nevypláca ani v prípade, keď vidíme iných ako s ľahkosťou a samozrejmosťou predvádzajú inak veľmi náročné kúsky, ktoré vyžadujú prípravu, správny postup a tréning.

Prečítajte si tiež:

  • žiadne relevantné články
Share: