BLOG.matuskocis.sk

Snívať o umení

04.Jún, 2009 v kategórii Slnečný cirkus  452 zobrazení

Posaďte sa na stoličku, alebo do pohodlného kresla, zatvorte oči, a nechájte sa unášať svojou fantáziou a predstavivosťou. Predstavujte si to, čo budete teraz čítať. Detaily sú veľmi dôležité a budem sa snažiť ich čo najpresnejšie popísať. Zabudnite na miesto kde sa nachádzate. Čaká na vás výlet za umením. Vstupné je vysoké, kvalita tomu zodpovedá no peniaze nie su nijak dôležité.

Predstavte si malý priestor. Niečo ako v divadle, ale ešte o trochu menšie. Práve v tejto chvíli sa pomaličky zrodí umenie. Umenie s originalitou, ktorá radí toto umenie medzi tú najlepšiu zábavu na planéte Zem. Opona je zatiahnutá. Je vidieť iba veľmi slabo na jej farbu. Ide o uzavretú miestnosť. Nič nie je poriadne osvetlené. Iba pár lúčov svetla bráni v úplnej tme. Čakáte, čo sa bude diať? Je z časti na vás, akú príchuť tomuto príbehu dáte, aký farebný svet si budete predstavovať, aké tóny hudby si do príbehu zakomponujete a do akých kostýmov oblečiete ľudí, ktorých si budete predstavovať.

Opona sa pomaličky rozťahuje. Konečne sa niečo deje. V tom úplnom tichu počuť len jemný zvuk mechanizmu, ktorý hýbe oponou. Po chvíli sa opona zastaví. Vznikol úzky priestor, kde môžete nazrieť. Spoza opony vykukne malý chlapec. Jeho výraz je veľmi nesmelý, no je vidieť, že by chcel niečo ukázať – no opona nie je dostatočne odtiahnutá. Akoby sa niečo pokazilo. Možno bude na vine ten mechanizmus. Okrem tohto malého chlapca, ktorý to po chvíli vzdal sa objavia aj ostatní účinkujúci v rôznom veku. Väčšinou sú to všetko mladí ľudia. Každý z nich vystupuje len sám a len veľmi krátko. Priestor, ktorý opona poskytuje je veľmi malý nato, aby každý z týchto umelcov ukázal svoje pravé umenie.

Po niekoľkých minútach opäť počuť jemný zvuk motorčeka, a opona sa opäť pohne. Začína sa otvárať a konečne aj zväčšovať priestor pre účinkujúcich. Na scéne ostal mladý herec v bielom oblečení. Keď sa opona dostala len kúsok od svojho konca, po druhýkrát sa opäť zastavila. Aj napriek tomu bol priestor javiska teraz dostatočne veľký aj pre menší súbor umelcov, ktorý doteraz vystupovali a nebolo ich úplne všetkých vidieť. Ich pohyb za oponou nebol obmedzený, avšak vy ako divák ste nevideli všetko. Teraz však umelec na obdĺžnikovom javisku predvádzal pantomímu. Už minútu na neho svieti reflektor a je veľmi dobre vidieť jeho mimiku v tvári. Snaží sa svojím telom rozprávať bez slov.

K tomuto hercovi sa pripojil muzikant s husličkami. Jasne ho bolo vidieť potom, čo na neho zasvietil druhý reflektor. Jemná melancholická hudba nahradila hrobové ticho, ktoré trvalo doteraz. Tvár herca sa začala naťahovať do úsmevu. Zrazu si uvedomíte, že okolo vás pribudlo niekoľko prázdnych sedadiel. Zrazu sa zaplnia divákmi a okolo nich opäť nové a nové stoličky. Ak by ste sa okolo seba rozhliadli, zistili by ste, že je vypredané. Mím onedlho končí so svojím číslom. Ukloní sa a začína potlesk. Umelec je šťastný z tejto formy uznania od divákov. Keď sa herec spoločne s muzikantom poslednýkrát poklonia prichádza prvá ilúzia. Zrazu sa herec s muzikantom premieňajú na niekoho iného.

Z muzikanta je spevák a z herca je artista. Keď sa lepšie prizriete, jeden umelec sa premenil do ženského rodu. Speváčka ma na sebe kostým ako operná speváčka a artista má na sebe farebný priliehavý úbor. Pomaličky začne artista stúpať do výšky a speváčka začína spievať pomalú melodickú pesničku. Teraz sa už hudba ozýva z reproduktorov a je to melódia modernej hudby. Artista vystúpi do polovice výšky istiacim lanom a zastaví sa na tenkom nestabilnom lane. Akrobat na lane začína predvádzať svoje číslo. Speváčka spieva do melódie hudby a diváci za každým novým prvkom tlieskajú a vy neveríte vlastným očiam. Je neuveriteľné s akou ľahkosťou artista predvádza tak náročné premety na napnutom lane. Okrem farebných svetiel si nestačíte uvedomiť, že sa zmenili aj tie nepohodlné stoličky. Cítite, že sedíte na čalúnených vyklápacích kreslách, možno až ako v divadle. Nie ste v prvom rade, ale výhľad na akrobata vo výške pre vás nie je nijak limitovaný.

Tesne pred koncom vystúpenia tohto artistu prichádza ďalšia ilúzia. Opona sa odpojila zo závesných pántov a padá na zem. Odkrýva hneď niekoľko účinkujúcich v neobyčajných pestrofarebných kostýmoch. Hneď ako sa rozsvietia všetky svetlá v pozadí scény sa objaví umelecká dekorácia. Rozsvieti sa hneď niekoľko ovládaných farebných svetiel. Scéna získava jas a kontrast všetkých reflektorov. Mení sa na polkruh. Zo všetkých strán a uličiek postupne prichádzajú živí hudobníci. Hrajú na skutočných nástrojoch aké používali kedysi pouliční umelci. Hudba je melodická a v každej tónine niečím zaujímavá. Všimnúť si môžete pomaľované tváre každého na scéne. Hudobníci prechádzajú až na miesto kde sa všetci stretnú a program pokračuje hereckým vystúpením.

Mení sa hudba. Svetlá sa prispôsobujú na príbeh, ktorý sa onedlho bude odohrávať na scéne. Spod scény sa pustí hustý dym a objavujú sa krídla. Zo zadu scény prichádza herec. V ruke drží paličku. Akokeby to bola palička pre dirigenta. Pristúpi k bielym krídlam položeným nehybne na scéne. Niečo im vraví a paličkou sa ich snaží dirigovať aby sa začali hýbať. Jazyk nie je vôbec zrozumiteľný. Je to nejaký špeciálny jazyk. Najzvláštnejšie na tom je ale to, že pre pochopenie celej scénky nie je potrebné tento jazyk ovládať. Herec oblečený vo veľmi zaujímavom kostýme s vypchávkami útočí svojím vystúpením na emócie divákov. Jeho želanie oživiť nehybné krídla sa končí neúspechom, aj keď je cítiť veľmi veľkú snahu. Nakoniec však príde zlom. Hudba mierne naberá na intenzite a nastáva okamih, kedy divák môže niečo neobyčajné očakávať. Herec zoberie krídla do svojich rúk. Pohrá sa s nimi. Niečo jemne zatancuje. Potom si tie krídla navlečie na ruky a začne s krídlami mávať. Hudba sa k tomuto veľmi rýchlo prispôsobí. Diváci dostávajú jasný odkaz, že sa niečo úspešne podarilo. Herec po výbornom výkone a s veselou náladou odchádza za scénu.

Nasleduje hlavné číslo večera. Na scénu prichádza hneď niekoľko artistov v rovnakých kostýmoch. Hudba sa mení na rýchlu a energickú. Stále ju hrajú živí muzikanti. Okolo artistov sa objavuje niekoľko účinkujúcich, ktorí ich prichádzajú podporiť a dívať sa na ich vystúpenie. Posadajú si okolo scény. Čakáte, čo sa bude diať. Na scéne sa za pomoci techniky pripravujú rôzne náradia, rekvizity a žinienky pre toto konkrétne číslo. Pár artistov začína predvádzať rôzne akrobatické kúsky ako premety a výskoky. Naraz číslo predvádza viacero artistov, ktorí sú neuveriteľne presne zosynchronizovaní. Vyskakujú jeden na druhého a po každom dopade sa ozve zvuk činela a dáva bodku za týmto malým zázrakom. Toto číslo je skutočne vrcholom večera. Predvádza ho desiatka najlepších artistov ktorí sú z rôznych krajín sveta. Vrcholom tohto čísla je keď postupne na seba povyskakuje na ramená trojica artistov. Nakoniec s veľkým odrazom vyskočí ešte jeden štvrtý a na vrchole sa udrží necelú minútu.

Po tomto náročnom vystúpení už prichádza len ďakovná póza od artistov, ktorí práve dokončili svoje číslo. Prichádzajú sa pokloniť aj všetci ostatní účinkujúci. A je tu standing ovation. Postavíte sa, ste meter od účinkujúcich. Títo ľudia, ktorí prekonali vlastné hranice a vysoko náročný a ťažký tréning. Majú mimoriadne psychicky náročnú profesiu a s poctou prijímajú nadšenie publika. Po tom, čo všetci účinkujúci odchádzajú dozadu jediným pohľadom okolo seba zistíte, že ste doma. Tá istá obývačka, ten istý nábytok a za vami stolička, v ktorej ste na začiatku sedeli. Boli ste súčasťou oslnivej show a zapamätáte si to na dlhé roky. No teraz ste späť v súčasnom, uponáhľanom svete.

Prečítajte si tiež:

:,

pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

1 komentár k tomuto článku

Napísať komentár

Obľúbené výroky

Každá vaša myšlienka je skutočná – je to sila — Prentice Mulford